konkludentné konanie

konkludentné konanie — ekon., práv. prejav vôle (→ právny úkon), ktorý nie je vyjadrený výslovným spôsobom (písomne alebo ústne), ale konkludentnými činmi (→ per facta concludentia). Ide o také konanie (alebo zdržanie sa určitého konania), ktoré vzhľadom na všetky okolnosti prípadu nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť, pričom z neho možno dedukovať jeho súhlas alebo nesúhlas (napr. ako prejav súhlasu prikývnutie hlavou alebo podanie ruky; ako prejav odmietnutia návrhu úmyselné roztrhnutie listiny, ktorá mala byť podpísaná). Nečinnosť (resp. mlčanie) sa za konkludentné konanie nepokladá s výnimkou prípadu, ak vzhľadom na okolnosti možno s určitosťou usudzovať, že nečinnosťou (mlčaním) bola prejavená vôľa určitého obsahu; samotné mlčanie neznamená prejav vôle. Pri nečinnosti výnimočne platí fikcia prejavu skutočnej vôle, napr. ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá proti nemu na súde do 30 dní návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti, obnovuje sa nájomná zmluva za pôvodných podmienok.