konjunkcia
konjunkcia [lat.] —
1. astron. z pohľadu pozorovateľa na Zemi taká význačná poloha dvoch nebeských telies (zvyčajne Slnka a planéty), pri ktorej majú rovnakú ekliptikálnu dĺžku (konjunkcia v dĺžke) alebo rektascenziu (konjunkcia v rektascenzii); druh aspektu. Rozlišuje sa dolná a horná konjunkcia planéty. Pri dolnej konjunkcii sa planéta nachádza medzi Zemou a Slnkom, pri hornej konjunkcii sa Slnko nachádza medzi Zemou a planétou. Mesiac je v dolnej konjunkcii v nove. Existujú hypotézy, že tzv. betlehemská hviezda (spomínaná v Biblii v súvislosti s narodením Ježiša Krista) mohla byť konjunkciou Marsu, Jupitera a Saturna v roku 6 pred n. l. alebo konjunkciou Venuše a Jupitera v roku 2 pred n. l.;
2. log. zložený výrok alebo výroková forma utvorená pomocou výrokovej spojky konjunktor (∧, &), ktorá zodpovedá základnej priraďovacej spojke a (aj – aj) z prirodzeného jazyka; konjunkcia je pravdivá v jedinom prípade, keď sú obidva podvýroky pravdivé.