Koniarek, Ján

Koniarek, Ján, aj Konyarek, Konjarek, Koňarek, Koňárek, 30. 1. 1878 Voderady, okres Trnava – 4. 5. 1952 Trnava — slovenský sochár. V rokoch 1894 – 97 študoval dekoratívne sochárstvo na Umeleckopriemyselnej škole v Budapešti, 1897 – 98 umenie a medicínu v Ríme, 1898 – 1900 na akadémii v Budapešti (u A. Štróbla) a 1903 – 06 na akadémii v Mníchove. V rokoch 1906 – 08 pôsobil ako učiteľ kreslenia na gymnáziu v Čačaku v Srbsku, 1908 – 14 na výtvarnej škole v Belehrade. Počas 1. svetovej vojny bol v bojoch zranený. V roku 1918 sa usadil na Slovensku (odmietol miesto profesora v Belehrade), od 1924 mal ateliér v Trnave. V rokoch 1939 – 41 vyučoval modelovanie na oddelení kreslenia a maľovania SVŠT (dnešná STU); 1941 profesor.

Bol jedným zo zakladateľov moderného slovenského sochárstva a kľúčovou osobnosťou slovenského sochárstva 1. polovice 20. stor. V ranej tvorbe bol ovplyvnený akademizmom (Busta otca, 1905). Diela z tzv. srbského obdobia (1906 – 14) sa zaraďujú do secesno-symbolistickej línie srbského sochárstva prelomu 19. a 20. stor. (Ján Krstiteľ, 1906; Hlava mnícha, 1906; Hlava dievčaťa, 1910). V Srbsku sa uplatnil ako úspešný portrétista, portrétoval významné osobnosti i členov kráľovskej rodiny, jeho diela sú však nezvestné a jeho belehradský ateliér bol začiatkom 1. svetovej vojny zničený. Celá jeho tvorba (v neskoršom období najmä komorná) bola od raného obdobia ovplyvnená dielami A. Rodina (sprostredkovane ich spoznal prostredníctvom štúdia na akadémii v Mníchove) a tvorbou I. Meštrovića. Počas 1. svetovej vojny vytvoril reliéfy Pro Patria (1914 – 18) a Modliaci sa vojaci (1914 – 18) pozoruhodné svojou kompozičnou skladbou a charakteristické rozochvenou modeláciou i elegickou symbolikou.

Po návrate na Slovensko sa jeho tvorba postupne rozvíjala vo dvoch líniách: verejnej, tradicionalistickej (verejné zákazky, pomníky), ktorá nadviazala na historizujúci realizmus prelomu 19. a 20. stor., a komornej, ateliérovej (komorné diela, niektoré portréty), ktorá eklektickým spôsobom vychádzala z tvorby A. Rodina (spôsob výstavby tvaru, empirizmus) a z jeho vlastného, vnútorného presvedčenia. Vo viacerých verejných súťažiach sa neúspešne pokúšal získať objednávky na pomníky padlým v 1. svetovej vojne i na pomníky významným osobnostiam slovenskej kultúry a politiky, miestne konzervatívne a tradicionalistické prostredie mu však neumožnilo naplno realizovať vlastné koncepcie a zámery. Vytvoril viacero návrhov (Pomník A. Halašu pre Národný cintorín v Martine, 1922; Pomník P. O. Hviezdoslava v Bratislave; pomník Ľ. Štúra v Modre), ktoré vychádzajú z akademizmu a klasicizmu 19. stor. Z monumentálnych diel, ktoré predstavujú kompromis medzi jeho umeleckým zámerom a požiadavkami objednávateľov, realizoval Pomník padlým v 1. svetovej vojne v Suchej nad Parnou (1928) a Pomník padlým v 1. svetovej vojne v Trnave (1928 – 29), ktorý patrí k jeho najvýznamnejším dielam a zároveň k najmodernejším dielam monumentálneho sochárstva z tohto obdobia na Slovensku. V 30. rokoch 20. stor. bolo jeho hlavným zámerom vytvoriť dejiny slovenského národa stelesnené v plastike. V roku 1929 realizoval Pomník J. Hollého v Borskom Mikuláši, 1931 – 33 vytvoril rozmerný Memorandový reliéf pre fasádu novostavby evanjelickej fary v Martine, 1936 – 37 Pomník P. Blaha v Skalici a 1936 – 37 Pomník A. Bernoláka v Trnave.

Jeho komorná tvorba sa vyznačuje vnútornou monumentalitou a virtuozitou (Kľačiaci ženský akt, 1922 – 23; Satyr, 1925 – 29; Pijúci muž, okolo 1929; Lavína, 30. roky 20. stor.). Vytvoril aj množstvo portrétov významných osobností realizovaných na objednávku i niekoľko portrétov svojich známych (Portrét pani Sesslerovej, 1924 – 25; Hájnik, 1941). Vytváral aj portréty symbolicko-alegorického významu (Odbojník, 1935 – 36; Hlas vojny, 1943; Hlas povstania, 1944). Základným prvkom jeho sochárskeho prejavu je svetlo (modelácia, stvárnenie povrchu plastík). Jeho diela sú charakteristické svetelne rozochveným výrazom, modelačným majstrovstvom a expresivitou. V roku 1978 bola podľa neho nazvaná Okresná galéria v Trnave (Okresná galéria J. Koniarka, založená 1976, od 1984 Galéria J. Koniarka).