Konfrontácie

Konfrontácie, Bratislavské konfrontácie — voľné združenie výtvarníkov založené začiatkom 60. rokov 20. stor. v Bratislave; aj spoločný názov neverejných a verejných výstav výtvarníkov tohto združenia. Vzniklo z potreby autorov rôzneho prejavu a vekových kategórií vzájomne konfrontovať vlastnú tvorbu. Výtvarníci Konfrontácií vedome nadviazali na odkaz moderny a experimentovali s umeleckým prejavom i s novými technikami, čo bolo z hľadiska vtedajšieho oficiálneho umenia neprijateľné. Spojenie výtvarníkov Konfrontácií bolo spontánne, ich solitérne postavenie v tvorbe i postoje ich vylučovali z priamych generačných vystúpení a v združení našli možnosť zverejnenia najnovšej tvorby. Základným cieľom bola tvorba neobmedzovaná a nedeformovaná situáciou na výtvarnej scéne, výtvarníci si sami vytvorili prostredie s podmienkami na slobodné vyjadrenie vlastného názoru. V ich tvorbe sa od začiatku objavili určité posuny od európskeho i českého informelu. Mnohé prvky objavujúce sa v ich dielach sa dotýkali vtedy nových, najaktuálnejších prejavov v európskom umení, nového realizmu alebo popartových tendencií. Napriek cielenému smerovaniu k abstrakcii umenie Konfrontácií zostalo trvalo viazané na predmet i na figúru. Predmet sa často objavoval ako privlastnený artefakt, odtlačok v hmote, alebo bol rozmnožený asamblovaním. Figúra zostala prítomná aj pri rozklade foriem a dominancii štruktúr i deštruktívnych zásahov do hmoty. Každý z výtvarníkov združenia sledoval svoj vlastný zámer, a hoci sa na istý čas zjednotili v názore štrukturálnej abstrakcie a venovali sa štrukturálnej grafike, na vystavených dielach v priebehu piatich rokov vidno čoraz väčšiu diferenciáciu jednotlivých autorských programov.

Keďže umelecký prejav tohto druhu nebolo možné v tom čase verejne vystavovať (všetky výstavy museli byť vopred schválené Slovenským zväzom výtvarných umelcov, SZVU), prvé tri výstavy združenia Konfrontácie boli súkromné (v Bratislave sa konalo 5 výstav, pričom prvé 3 boli inštalované v súkromných priestoroch ateliérov, ďalšie boli verejné): prvej výstavy (15. 1. 1961 v ateliéri J. Jankoviča) sa zúčastnili M. Čunderlík, J. Kočiš, Dagmar Kočišová (*1932, †2000), Pavel Maňka (*1929, †2015), E. Ovčáček, M. Urbásek a Dušan Valocký (*1928, †2016), druhej výstavy (13. 5. 1962 v ateliéri A. Rudavského) Jozef Beňo (*1930, †2019), M. Čunderlík, A. Dobošová, M. Haberernová (Haberernová-Trančíková), J. Jankovič, J. Kočiš, D. Kočišová, P. Maňka, A. Miertušová, E. Ovčáček, A. Rudavský, M. Rudavská a M. Urbásek, tretej výstavy (25. 5. 1963 v byte I. Mačáka) M. Čunderlík, J. Jankovič, J. Kočiš, D. Kočišová, E. Ovčáček a M. Urbásek, štvrtej výstavy (v marci 1964 vo foyeri divadla Malá scéna; pri príležitosti výstavy bol vydaný bulletin so zoznamom vystavujúcich autorov a vystavených diel) sa okrem stálych členov okruhu (M. Čunderlík, J. Jankovič, J. Kočiš, D. Kočišová, E. Ovčáček, M. Urbásek) zúčastnili aj R. Fila a M. Haberernová, piata výstava (1964, v Galérii Cypriána Majerníka), ktorej sa zúčastnili M. Čunderlík, R. Fila, M. Haberernová, J. Jankovič, D. Kočišová, J. Kočiš, A. Miertušová, E. Ovčáček a M. Urbásek, prezentovala informelové a štrukturálne tendencie v maľbe, plastike, grafike i v koláži.

Autori Konfrontácií vystavovali v roku 1963 na samostatnej výstave vo Varšave a v roku 1964 na neverejnej výstave štrukturálnej grafiky v Budapešti. V roku 1963 bola vydaná novoročenka – súbor štrukturálnych grafík, do ktorého prispeli M. Čunderlík, J. Jankovič, J. Kočiš, D. Kočišová, P. Maňka, E. Ovčáček, M. Urbásek a R. Valenta.