konformácia

konformácia [lat.] — priestorové usporiadanie atómov v molekule organickej zlúčeniny, ktoré sa môže meniť bez prerušenia chemickej väzby len otočením častí molekuly okolo jednoduchej väzby. Stav molekuly v danom okamihu otáčania sa označuje ako konformačný izomér alebo konformér. Na znázornenie vzájomnej polohy 6 substituentov na dvoch atómoch uhlíka spojených jednoduchou väzbou sa najčastejšie používajú Newmanove vzorce (Newmanova projekcia). Uhol, ktorý zviera rovina určená dvoma atómami uhlíka a substituentom na jednom z nich s rovinou určenou tými istými atómami uhlíka a substituentom na druhom z nich, sa nazýva torzný alebo dihedrálny uhol. Ak je na každom z atómov uhlíka jeden objemnejší substituent (napr. dve metylové skupiny v prípade butánu), v závislosti od torzného uhla medzi nimi sa rozlišuje zaclonená (synperiplanárna; torzný uhol 0°), zošikmená (synklinálna; torzný uhol 60°), čiastočne zaclonená (antiklinálna; torzný uhol 120°) a protiľahlá (antiperiplanárna; torzný uhol 180°) konformácia. Zmena konformácie je sprevádzaná zmenou potenciálnej energie molekuly, tá je však taká malá, že pri normálnej teplote sa konformácia molekuly zvyčajne môže samovoľne meniť. Zmena konformácie pri súčasnom otočení okolo viacerých väzieb sa výrazne prejavuje v prípade cyklických uhľovodíkov, napr. cyklohexán môže mať stoličkovú aj vaničkovú konformáciu. V molekulách s dvojitými väzbami je vďaka konjugácii zabrzdená rotácia okolo jednoduchej väzby, preto môžu existovať ako s-cis- alebo s-trans-konforméry (napr. buta-1,3-dién).