konfesnoprávny systém
konfesnoprávny systém — systém právnych vzťahov štátnej moci (štátu) k cirkvi (cirkvám), resp. k náboženským spoločnostiam. Jestvuje niekoľko modelov úpravy tohto vzťahu a podľa ich charakteru možno štáty rozdeliť na konfesijné a sekulárne.
V konfesijných štátoch štátna moc uprednostňuje (privileguje) jedno náboženstvo (konfesiu) a s ním spojenú cirkev, resp. náboženskú spoločnosť, a to predovšetkým na základe národných náboženských tradícií. Podľa stupňa uprednostňovania môžu byť konfesijné štáty tolerantné alebo netolerantné. Tolerantné konfesijné štáty zaručujú individuálnu náboženskú slobodu (slobodu myslenia, svedomia, náboženskej viery a vyznania). V oblasti inštitucionálnej slobody v nich má jedna cirkev (jedno vyznanie) osobitné práva, k verejnému pôsobeniu iných cirkví sú však miernejšie ako netolerantné štáty. V niektorých z nich má privilegovaná cirkev len formálny status (napr. v krajinách severnej Európy, v ktorých v súčasnosti existuje v plnej miere individuálna náboženská sloboda). Zvláštnou konfesijnou krajinou je Anglicko, v ktorom sa najvyššie orgány štátnej moci vyjadrujú aj k vnútrocirkevným záležitostiam a anglický (britský) panovník je najvyšším predstaviteľom anglikánskej cirkvi (Church of England). V Hornej snemovni (Snemovni lordov) britského parlamentu majú svoje zastúpenie aj anglikánski cirkevní predstavitelia, tzv. duchovní lordi, ku ktorým okrem arcibiskupov z Canterbury a z Yorku patrí aj 24 diecéznych biskupov. K netolerantným konfesijným štátom patria napr. islamské štáty, v ktorých je Korán prameňom práva, ako aj základom celého spoločenského života a vyznávanie iného náboženstva je často obmedzované a niekde až fakticky zakázané.
V sekulárnych štátoch sa v rámci vzťahov štátu a cirkví uplatňujú tzv. separačný model a tzv. kooperačný, resp. koordinačný model. V prípade separačného modelu (napr. vo Francúzsku alebo v USA) je štátna moc oddelená od cirkevnej, náboženstvo a viera patria do súkromnej sféry jednotlivca, pričom jednotlivé cirkvi a náboženské spoločnosti sú len súkromnými spoločnosťami (→ odluka cirkvi od štátu). V štátoch, kde sa uplatňuje kooperačný model (napr. na Slovensku, v Rakúsku alebo v Nemecku), funguje vzťah kooperácie štátu a cirkví, pričom sa napr. uznáva význam náboženstva pri výchove človeka a umožňuje podiel cirkví na činnostiach, ktoré by štát pravdepodobne nedokázal zabezpečiť. Náboženským vyznaniam sa tam umožňuje na základe registrácie po splnení určitých predpokladov nadobudnúť verejnoprávny status.