komunitarizmus

Text hesla

komunitarizmus [lat.] —

1. filoz. myšlienkový prúd zdôrazňujúci, že jednotlivec neexistuje nezávisle od svojej kultúrnej, etnickej, náboženskej alebo spoločenskej príslušnosti a práva jednotlivca majú byť v rovnováhe s hodnotami spoločenstva a so všeobecným dobrom. Komunitarizmus (lat. communis = spoločný, všeobecný, pospolitý, verejný; odtiaľ názov) sa rozšíril v 80. rokoch 20. stor. v americkej politickej filozofii a sociológii ako reakcia na prehnaný individualizmus a nízky záujem občanov o verejné dianie v postindustriálnych a neskorokapitalistických západných spoločnostiach. Podľa komunitarizmu je liberálna individualistická schéma spoločnosti nepravdivá, pretože identita jednotlivcov a ciele, ktoré sledujú, sa utvárajú v rámci spoločenstva. Komunitarizmus poukazuje na to, že pojem spoločenstvo je historicky prvotný oproti pojmu jednotlivec, a na rozdiel od liberalizmu, podľa ktorého demokratické spoločnosti nemôžu presadzovať určitú konkrétnu koncepciu tzv. dobrého života, keďže by to poškodzovalo individuálnu slobodu, spája hodnotu spravodlivosti so životom jednotlivca v spoločnosti. Jednotlivci majú spontánne reagovať na požiadavky života v spoločnosti bez toho, aby sa museli domáhať svojich práv. Komunitaristi kritizujú liberálnu teóriu, ktorá odlišuje právo patriace do verejnej sféry od morálky patriacej výlučne do súkromnej sféry. Podľa komunitarizmu identitu jednotlivcov čiastočne vytvárajú spoločenstvá, ktorých sú súčasťou, preto pri voľbe princípov, ktorými sa bude spoločnosť riadiť, nie je možné nezohľadňovať príslušnosť k spoločenstvám. K najvýznamnejším komunitaristom patria Alasdair MacIntyre, Michael J. Sandel, Charles Taylor a Michael Walzer. Americký komunitarizmus inšpiroval aj európsku, najmä nemeckú politickú filozofiu;

2. pojem (najmä vo francúzskom jazykovom prostredí) označujúci spoločenské a politické projekty, ktorých cieľom je chrániť existenciu skupín (komunít) založenú na určitých kultúrnych kritériách. Pejoratívne sa používa aj na označenie tendencie podriadiť členov týchto skupín hodnotám skupiny a kontrolovať ich názory, postoje a správanie. Normy, tradície a predsudky takýchto skupín môžu viesť k ich odčleňovaniu sa od spoločnosti ako celku a k uzatváraniu sa do seba. Komunitarizmus tohto typu teda predstavuje hrozbu z hľadiska súdržnosti spoločnosti, ak v nej existuje väčšie množstvo podobných skupín. Pojem sa používa aj v súvislosti s multietnickými, multikultúrnymi a multireligióznymi západnými spoločnosťami, ktoré oscilujú medzi uzavretým k. (→ etnocentrizmus, →  fundamentalizmus) a otvoreným komunitarizmom (→ multikulturalizmus).

Zverejnené 17. mája 2022.

Komunitarizmus [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-08]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/komunitarizmus