komplexy s prenosom náboja
A, B – komplexy s akceptorom katiónom Ag+
C – komplexy s akceptorom 1,3,5-trinitrobenzénom (X = H) a kyselinou pikrovou (X = OH)
D – supravodivý komplex
R1, R2, R3 – alkyly
komplexy s prenosom náboja — intermediáty, niekedy aj stabilné zlúčeniny vznikajúce interakciou elektrónovo bohatej časti jednej molekuly (donora) s elektrónovo chudobnou časťou inej molekuly (akceptora). Dochádza pritom k prenosu elektrónov z orbitálu HOMO donora do orbitálu LUMO akceptora (→ hraničný orbitál). Ide o rovnovážnu reakciu tvorby a rozpadu komplexu, ktorej energetickú bilanciu možno vyjadriť vzťahom ΔE = EA – EI + JI, kde EA je elektrónová afinita akceptora, EI ionizačná energia donora a JI energia elektrostatickej interakcie medzi nimi. Charakteristickým znakom tvorby komplexov s prenosom náboja je vznik nového intenzívneho absorpčného pásu v spektre UV-VIS, ktorý je vzhľadom na absorpčné pásy východiskových zlúčenín posunutý smerom do viditeľnej oblasti. Donorom býva organická molekula, akceptorom katión kovu (napr. Ag+; komplexy sa nedajú izolovať) alebo organická molekula (napr. 1,3,5-trinitrobenzén, kys. pikrová, tetrakyanoetylén; komplexy sa izolujú ako farebné kryštalické látky). Komplexy, v ktorých je akceptorom katión kovu, sa môžu využiť pri chromatografickom delení alkénov alebo arénov, pretože ich afinita k adsorbentu závisí od elektrónovej hustoty na dvojitej väzbe, resp. na aromatickom systéme. Niektoré komplexy s prenosom náboja sú pri veľmi nízkych teplotách supravodivé. Tvorbou komplexov s prenosom náboja sa dá ovplyvniť reaktivita organických zlúčenín, vysvetľuje sa ňou priebeh niektorých reakcií v živých organizmoch i vznik niektorých ochorení.