kompenzátor

kompenzátor [lat.] — 1. el.tech. a) elektrický obvod, prístroj alebo zariadenie používané na porovnanie a vyrovnanie dvoch fyzikálnych veličín alebo závislostí s cieľom odstrániť rozdiely medzi ich hodnotami alebo parametrami;

b) aj synchrónny kompenzátor — synchrónny motor slúžiaci na reguláciu jalového výkonu v elektrickej sieti. Pri malom budení pôsobí ako tlmivka, teda záťaž induktívneho charakteru, pri veľkom budení ako kondenzátor, čiže záťaž kapacitného charakteru. Používa sa na zlepšenie účinníka celých skupín odberateľov napr. podnikovej alebo mestskej elektrickej siete i na zlepšenie napäťových pomerov a stability prenosu;

2. stroj. technické zariadenie, ktoré umožňuje vyrovnávať zmenu dĺžky potrubia (→ dilatácia) vyvolanú nehomogénnym teplotným poľom vznikajúcim pri prúdení tekutiny v potrubí, a zabraňuje tak vzniku nežiaduceho tlakového napätia, ktoré môže spôsobiť haváriu. Kompenzátor pružne a tesne spája dva konce potrubia, čím eliminuje vplyv teplotnej rozťažnosti (príp. i nepresnosť montáže), ako aj možné vibrácie. Kompenzátory bývajú konštruované ako osové, pri ktorých je pohyb potrubia možný len v jeho osi (využívajú sa pri dlhých úsekoch kovových potrubí), a ako rovinné, resp. kompenzátory s pružnými ramenami, ktoré majú tvar Z, L alebo U (využívajú sa pri zmene smeru potrubia).