kompas

Text hesla

kompas [tal.] — prístroj na určovanie svetových strán, resp. na identifikáciu zmeny smeru pohybu. Používa sa na priestorovú orientáciu v námornej plavbe (lodný kompas), v leteckej doprave (letecký kompas), pri pohybe v prírode (buzola) a pod. Meria odchýlku od niektorého význačného smeru, napr. od orientácie magnetického poľa Zeme (magnetický kompas, indukčný kompas) alebo od osi rotácie Zeme (gyrokompas).

Magnetický kompas využíva silové pôsobenie magnetického poľa Zeme (geomagnetického poľa) na magnetický dipól (reprezentovaný napr. magnetickou strelkou kompasu), ktorý sa natočí do polohy rovnobežnej s indukčnými čiarami poľa orientovanými približne v smere poludníkov. Magnetické póly dipólu tak smerujú k severnému, resp. k južnému magnetickému pólu Zeme. Magnetický kompas teda umožňuje určiť smer na sever, resp. na juh, nie však presne, keďže severný magnetický pól nie je totožný s geografickým severným pólom (→ magnetická deklinácia) a v dôsledku fyzikálnych procesov prebiehajúcich vnútri Zeme sa jeho poloha mení (→ geomagnetický pól).

Indukčný kompas určuje polohu magnetických pólov Zeme z merania magnetického poľa vo dvoch na seba kolmých smeroch v rovine rovnobežnej s povrchom Zeme. Magnetické pole sa meria indukčnými magnetometrami na princípe elektromagnetickej indukcie. Ak jeden magnetometer nenameria žiadne magnetické pole, znamená to, že druhý magnetometer je orientovaný v smere indukčných čiar Zeme (v smere magnetických pólov). Pri pootočení kompasu okolo vertikálnej osi namerajú magnetické pole obidva magnetometre. Z veľkostí týchto polí je možné určiť smer indukčných čiar. Ak sa do indukčného kompasu pridá aj tretí magnetometer, ktorý je rovnobežný s vertikálnou osou a meria zložku magnetického poľa kolmú na povrch Zeme, je možné určiť magnetickú inklináciu (nerovnobežnosť magnetického poľa Zeme s jej povrchom).

Gyrokompas využíva na identifikáciu geografického severného pólu rotáciu Zeme. Jeho základnou zložkou je gyroskop upevnený v rovine rovnobežnej s povrchom Zeme tak, aby mohol voľne rotovať okolo svojej hlavnej osi symetrie (uloženej vo vodorovnej rovine) aj okolo vertikálnej osi. Vplyvom rotácie Zeme sa gyroskop rotujúci okolo hlavnej osi symetrie pootočí okolo vertikálnej osi tak, aby jeho hlavná os bola rovnobežná s poludníkom. Mechanický gyroskop je v moderných gyrokompasoch nahradený optickým vláknovým gyroskopom pracujúcim na princípe Sagnacovho javu.

Vynález kompasu sa pripisuje Číňanom, správy o používaní kompasu moreplavcami pochádzajú z 11. stor. z Číny a z 12. stor. z Európy (v diele O prirodzenosti vecí, De naturis rerum, 1190, od Alexandra Neckama, *1157, †1217). V 13. stor. opísal svoje pokusy s magnetmi a s kompasom P. Maricourt (spis Epištola o magnete, Epistola de magnete, 1269). V roku 1600 vyšlo dielo W. Gilberta O magnete, magnetických telesách a o veľkom magnete – Zemi (De magnete, magneticisque corporibus, et de magno magnete tellure), v ktorom opísal Zem ako veľký magnet a vysvetlil aj princíp funkcie kompasu. Najstarší kompas bol kúsok magnetitu umiestnený na drevenej podložke plávajúcej na vode, neskôr sa využívala magnetická kovová ihla (magnetická strelka) umiestená v puzdre v kvapaline alebo na čape. Začiatkom 20. stor. bol skonštruovaný prvý použiteľný gyrokompas (Hermann Anschütz-Kaempfe, *1872, †1931), indukčný kompas bol patentovaný 1912 Donaldom M. Blissom.

Text hesla

kompas [tal.] — prístroj na určovanie svetových strán, resp. na identifikáciu zmeny smeru pohybu. Používa sa na priestorovú orientáciu v námornej plavbe (lodný kompas), v leteckej doprave (letecký kompas), pri pohybe v prírode (buzola) a pod. Meria odchýlku od niektorého význačného smeru, napr. od orientácie magnetického poľa Zeme (magnetický kompas, indukčný kompas) alebo od osi rotácie Zeme (gyrokompas).

Magnetický kompas využíva silové pôsobenie magnetického poľa Zeme (geomagnetického poľa) na magnetický dipól (reprezentovaný napr. magnetickou strelkou kompasu), ktorý sa natočí do polohy rovnobežnej s indukčnými čiarami poľa orientovanými približne v smere poludníkov. Magnetické póly dipólu tak smerujú k severnému, resp. k južnému magnetickému pólu Zeme. Magnetický kompas teda umožňuje určiť smer na sever, resp. na juh, nie však presne, keďže severný magnetický pól nie je totožný s geografickým severným pólom (→ magnetická deklinácia) a v dôsledku fyzikálnych procesov prebiehajúcich vnútri Zeme sa jeho poloha mení (→ geomagnetický pól).

Indukčný kompas určuje polohu magnetických pólov Zeme z merania magnetického poľa vo dvoch na seba kolmých smeroch v rovine rovnobežnej s povrchom Zeme. Magnetické pole sa meria indukčnými magnetometrami na princípe elektromagnetickej indukcie. Ak jeden magnetometer nenameria žiadne magnetické pole, znamená to, že druhý magnetometer je orientovaný v smere indukčných čiar Zeme (v smere magnetických pólov). Pri pootočení kompasu okolo vertikálnej osi namerajú magnetické pole obidva magnetometre. Z veľkostí týchto polí je možné určiť smer indukčných čiar. Ak sa do indukčného kompasu pridá aj tretí magnetometer, ktorý je rovnobežný s vertikálnou osou a meria zložku magnetického poľa kolmú na povrch Zeme, je možné určiť magnetickú inklináciu (nerovnobežnosť magnetického poľa Zeme s jej povrchom).

Gyrokompas využíva na identifikáciu geografického severného pólu rotáciu Zeme. Jeho základnou zložkou je gyroskop upevnený v rovine rovnobežnej s povrchom Zeme tak, aby mohol voľne rotovať okolo svojej hlavnej osi symetrie (uloženej vo vodorovnej rovine) aj okolo vertikálnej osi. Vplyvom rotácie Zeme sa gyroskop rotujúci okolo hlavnej osi symetrie pootočí okolo vertikálnej osi tak, aby jeho hlavná os bola rovnobežná s poludníkom. Mechanický gyroskop je v moderných gyrokompasoch nahradený optickým vláknovým gyroskopom pracujúcim na princípe Sagnacovho javu.

Vynález kompasu sa pripisuje Číňanom, správy o používaní kompasu moreplavcami pochádzajú z 11. stor. z Číny a z 12. stor. z Európy (v diele O prirodzenosti vecí, De naturis rerum, 1190, od Alexandra Neckama, *1157, †1217). V 13. stor. opísal svoje pokusy s magnetmi a s kompasom P. Maricourt (spis Epištola o magnete, Epistola de magnete, 1269). V roku 1600 vyšlo dielo W. Gilberta O magnete, magnetických telesách a o veľkom magnete – Zemi (De magnete, magneticisque corporibus, et de magno magnete tellure), v ktorom opísal Zem ako veľký magnet a vysvetlil aj princíp funkcie kompasu. Najstarší kompas bol kúsok magnetitu umiestnený na drevenej podložke plávajúcej na vode, neskôr sa využívala magnetická kovová ihla (magnetická strelka) umiestená v puzdre v kvapaline alebo na čape. Začiatkom 20. stor. bol skonštruovaný prvý použiteľný gyrokompas (Hermann Anschütz-Kaempfe, *1872, †1931), indukčný kompas bol patentovaný 1912 Donaldom M. Blissom.

Zverejnené 22. júla 2021.

citácia

Kompas [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-08-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kompas-0