Komorné divadlo

Komorné divadlo, rus. Kamernyj teatr — rusko-sovietske divadlo pôsobiace v období 1914 – 50 v Moskve. Jeho názov poukazuje na komorný okruh publika akceptujúceho experimentálne umenie. Divadlo založil a do roku 1949 viedol režisér Alexandr Jakovlevič Tairov, ktorý sa pri formovaní jeho repertoáru opieral o umenie tragédie a komédie a o ich moderné varianty. Odmietal naturalizmus a symbolizmus, program divadla rozvíjal ako syntetické umenie. Vytvoril unikátny herecký štýl divadla, presadzoval hereckú virtuozitu, výrazovú a výtvarnú dokonalosť i javiskovú štylizáciu (tzv. emocionálne nasýtené formy), zdôrazňoval hudobnosť prejavu a umenie pantomímy.

Hlavnou hereckou osobnosťou Komorného divadla bola tragédka Alisa Georgijevna Koonenová, k najvýznamnejším inscenáciám patrili Šakuntalá (Kálidása, 1914), Salome (Oscar Wilde, 1917), Adriana Lecouvreur (Eugène Scribe, 1919) a Faidra (Jean Racine, 1922), opereta Giroflé-Girofla (Alexandre Charles Lecocq, 1922), javisková fantázia Princezná Brambilla (podľa E. T. A. Hoffmanna, 1920), Optimistická tragédia (Vsevolod Vitalievič Višnevskij, 1933) a Pani Bovaryová (Gustave Flaubert, 1940). Komorné divadlo ako prvé divadlo v bývalom Sovietskom zväze uviedlo hry Eugena O’Neilla (Chlpatá opica, 1926; Túžba pod brestami, 1926; Všetky Božie deti majú krídla, 1929) a Bertolta Brechta (Žobrácka opera, 1930).

Súbor získal medzinárodné renomé vďaka niekoľkým zahraničným turné; kým zahraničie ho vnímalo ako pokrokové sovietske divadlo, v Sovietskom zväze bolo označované ako prozápadné, estétske, buržoázne, formalistické a kozmopolitné, odporujúce princípom socialistického realizmu. Ideologické rozpory vyústili v roku 1949 do prepustenia A. J. Tairova i A. G. Koonenovej a divadlo v roku 1950 zaniklo.