komentár

Text hesla

komentár [lat.] —

1. sprievodné slovo alebo vysvetlenie aktuálne prebiehajúcej udalosti či situácie;

2. výklad, bližšie vysvetlenie ťažko zrozumiteľných textov, spisov alebo výrokov formou poznámok, vysvetliviek alebo vedecky doložených faktov;

a) filol. v textológii súbor informácií o vydávanom diele a o práci textológa s textom pri príprave kritickej edície diela (zvyčajne literárneho). Kým populárna edícia diela obsahuje komentár podávajúci len základné informácie a vysvetlivky, pri vedeckej edícii je nevyhnutný podrobný komentár, ktorý obsahuje vysvetlivky (objasnenie reálií, politických a historických súvislostí) a edičné poznámky podávajúce literárnohistorické a textologické údaje o diele (určenie východiskového textu; bibliografické informácie; informácie o prípadných odpisoch textu, ich hodnotenie a porovnanie s východiskovým textom; informácie o okolnostiach vzniku, osude a vývoji diela; charakteristiku zásad, podľa ktorých bolo dielo pripravované; kritický aparát komentujúci dielo z jazykovej a vecnej stránky; pravidlá transkripcie a i.);

b) náb. vysvetlenie kánonických textov jednotlivých náboženstiev (napr. v hinduizme bráhmany – komentáre k védam; v buddhizme komentáre k sútram; v judaizme Gemara – zbierka komentárov a vysvetlení k Mišne, s ktorou spoločne tvoria Talmud; v kresťanstve komentáre k Biblii; v islame komentáre ku Koránu; v konfucianizme komentáre ku klasickým knihám Číny); biblický komentár — odborné dielo, ktorého cieľom je poskytnúť čitateľovi Biblie výklad textu na pochopenie biblického posolstva. Potreba komentára vyplýva z toho, že biblické knihy boli napísané v dnes už mŕtvych jazykoch (v biblickej hebrejčine, v koiné, v aramejčine) a v rozmanitých, dnes už nepoužívaných alebo neznámych literárnych žánroch, existuje výrazný časový odstup od vzniku textov a vtedajšie kultúrne pozadie i prostredie boli odlišné od kultúrnej a sociálnej situácie aktuálneho čitateľa. Prvé náznaky komentovania biblických textov je možné pozorovať v samotnej Biblii (tzv. vnútrobiblická interpretácia), kde boli texty podľa aktuálnej potreby preformulované do nových textov (relektúra), napr. Prvá kniha kroník (1 Krn) je relektúrou obsahu Prvej a Druhej knihy Samuelovej (1 Sam, 2 Sam) a Prvý list Jánov (1 Jn) je relektúrou Evanjelia podľa Jána (Jn). Prvky jednoduchého komentára sa nachádzajú aj v začiatočných veršoch žalmov, v tzv. nadpisoch žalmov, ktoré sa v 3. stor. pred n. l. pridávali k prvotným žalmovým textom a poskytovali isté pokyny, ako chápať ich posolstvo (napr. v nadpise žalmu 51 sa uvádza, že tento literárny útvar, ktorý je prosbou jednotlivca o odpustenie, napísal kráľ Dávid potom, ako spáchal hriech s Batšebou). Podobne v evanjeliových textoch Nového zákona sa nachádzajú výklady a vysvetlenia Ježišových slov alebo činov, ktoré by mohli byť pre čitateľov evanjelií z nežidovského a nepalestínskeho prostredia nezrozumiteľné (Mk 7,3 – 4; Jn 4,9).

— Začiatky biblických komentárov ako samostatného žánru sú badateľné v aramejských targumoch (voľné preklady hebrejských textov Starého zákona do aramejského jazyka), v ktorých sú spojené preklady, aktualizácie a výklady textov. Iným druhom komentárov k biblickým textom je pešer, ktorý je často zastúpený v kumránskych rukopisoch (→ Zvitky od Mŕtveho mora), k najznámejším patrí Pešer ku Knihe proroka Abakuka. Pre židovské komentáre je charakteristická veľká miera myšlienkovej kontinuity, zároveň však obsahujú aj aktualizácie, čo sa prejavilo o. i. aj v textoch Nového zákona, ktoré interpretujú menšie pasáže Starého zákona alebo dokonca izolované starozákonné verše v duchu prvej časti Biblie, zároveň však úplne nanovo, vo svetle osoby Ježiša Krista. Hermeneutické zásady židovských komentárov v období helenizmu vypracoval Filón Alexandrijský, ktorý kládol dôraz na ideovú kontinuitu, aktualizáciu a alegorizáciu. Tieto zásady prijali kresťanskí teológovia, ktorí ich však obohatili o literárne a filozofické princípy známe z helenistickej literatúry (→ helenizmus). Prvé kresťanské komentáre boli zamerané nielen na objektívny výklad literárneho (slovného) významu biblických textov, ale najmä na myšlienkovú aktualizáciu. Najstarším známym zachovaným kresťanským komentárom je komentár k Evanjeliu podľa Jána, ktorý v 2. pol. 2. stor. napísal starokresťanský spisovateľ Hérakleón; posolstvo evanjelia vyložil výlučne v rámci gnostických teologických ideí. Tento postup kritizoval Origenes, ktorý však sám vo svojom komentári k Biblii mnohé starozákonné i novozákonné texty interpretoval alegoricky, v úplne novom teologickom kontexte a význame. V priebehu ďalších storočí vznikali kresťanské komentáre rôzneho druhu, ktoré sa navzájom výrazne líšili (rozdielnosť v komentároch môže byť podmienená príslušnosťou k filozoficko-teologickému smeru i konfesijnou príslušnosťou autorov). Podľa dnešných vedeckých i teologických požiadaviek má byť cieľom komentárov objektívny výklad textu.

Podľa miery uplatnenia vedeckých postupov sa rozlišujú akademické, pastorálne a duchovné komentáre. Cieľom akademických komentárov je odhaliť význam textu uplatnením kritických vedeckých postupov, najčastejšie postupov historicko-kritickej metódy. Zároveň sa vyskytujú i komentáre aplikujúce nové, synchrónne exegetické postupy (naratívnu analýzu alebo rétorickú analýzu). Akademické komentáre vždy analyzujú originálny text danej biblickej knihy. Predpokladajú čitateľov s teologickým vzdelaním. Cieľom pastorálnych komentárov je ponúknuť výklad daného biblického textu pre pastoračné potreby (homílie, katechézy, biblické vyučovanie) a zvyčajne sú venované kňazom, pastorom, kazateľom a pastoračným pracovníkom. Cieľom duchovných komentárov je na základe výkladu biblického textu ponúknuť konkrétne impulzy na duchovný život. Sú adresované veriacim vo všeobecnosti bez ohľadu na ich teologické vzdelanie, a preto sú charakteristické zjednodušeným spôsobom vyjadrovania, menšou mierou aplikovania teologických a exegetických termínov a prácou s vybraným prekladom daného biblického textu.

V súčasnosti biblické komentáre najčastejšie pozostávajú z úvodnej časti (obsahuje objasnenie autorstva, miesta a času vzniku danej biblickej knihy, jej literárneho a teologického charakteru, ako aj myšlienkovo-historického pozadia) a z vlastnej, výkladovej časti (zvyčajne sa člení na tematické okruhy: preklad, textové a gramatické poznámky, štruktúra samostatných literárnych jednotiek a ich žáner, exegetická sémantická analýza, teologická interpretácia textu a jeho duchovná alebo pastoračná aplikácia). Komentáre môžu byť doplnené samostatnými tematickými článkami venovanými vybranému čiastkovému problému, napr. odchýlkam v texte;

c) práv. výklad dôležitých právnych noriem (návrhov zákonov, legislatívnych dokumentov); v histórii práva → komentátori;

3. novinársky žáner, v ktorom autor (novinár, externý odborník alebo zainteresovaná osobnosť) vyjadruje svoj pohľad na aktuálnu tému (aktuálny problém, fakt, udalosť), pričom jeho podstatnými znakmi sú kompetencia a originalita. Využíva sa v tlačenej a internetovej žurnalistike, v rozhlase a televízii. Má rozsah 400 – 600 slov, väčší rozsah dosahujú rozhlasové alebo analyticky poňaté tlačové komentáre. Pri komentári sa predpokladá, že čitateľ (poslucháč, divák) už má určité znalosti o problematike. Komentár nenahrádza spravodajstvo, skôr ho dopĺňa. Opiera sa predovšetkým o argumentáciu, čiastočne o výklad, jeho téza (resp. pointa) by mala byť odvážna (radšej pobúriť, ako nezaujať). Komentár je subjektívny a súčasne sugestívny žáner, hodnotiace prvky sa v ňom však nerealizujú prvoplánovo, na ich vyjadrenie sa využívajú častice, modálne slovesá, hodnotiace prívlastky, prirovnania a medziriadkové náznaky. Jeho jazyk je úsporný a hutný, môže byť expresívny (irónia, novotvary), nie však do tej miery ako pri glose, ktorá sa od neho odlišuje ostrejším slovníkom a väčšou beletrizáciou.

Zverejnené 28. októbra 2018.

Komentár [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/komentar