Komanči

Komanči, vlastným menom Nʉmʉnʉʉ, Ne′mene, Nimenim, Nüma — severoamerický indiánsky kmeň žijúci na juhu USA (štát Oklahoma); asi 23-tis. príslušníkov (2010). Sú blízki príbuzní Šošonov.

Komanči pôvodne žili na východnom úpätí Skalnatých vrchov na hornom toku rieky North Platte v dnešnom štáte Wyoming, odkiaľ ich v 17. – 18. stor. vytlačili Vraní Indiáni (Absarokovia) a Čiernonožci na juh Veľkých prérií do oblasti dnešných štátov Texas, Oklahoma, Nové Mexiko a Kansas (tzv. Komančeria). Delili sa na približne 12 podkmeňov (Kewatsanovia, Kotsotekovia, Kwahadiovia, Nokoniovia, Pagatsuovia, Penatekovia, Tanimovia, Tenawovia, Yamparikovia a i.). Podobne ako ostatné prériové kmene žili Komanči kočovným spôsobom života v típí (namiesto troch základných stanových tyčí však používali štyri), organizovaní boli v patrilineárnych a patrilokálnych rodoch. Zaoberali sa najmä lovom (bizónov), zberom a od konca 17. stor. chovom (i krádežami) koní (patrili k najlepším jazdcom v prérii, ich deti dostávali už ako štvorročné poníka, aby trénovali rýchlosť, zoskoky, streľbu z koňa a pod.; v 18. stor. mávala skupina 2-tis. Komančov bežne okolo 15-tis. koní). Komanči boli známi ako veľmi bojovný kmeň (získali prezývku Vládcovia južnej prérie), hoci nepoznali vojenské spolky ani klany. V súčasnosti vynikajú najmä v umeleckých remeslách (výrobky zo surovej kože, z jelenice a dreva).

Ako prví Európania s nimi prišli v roku 1706 do kontaktu pravdepodobne Španieli. V roku 1790 po krvavých konfliktoch uzatvorili mier (a spojenectvo) s Kiowami, s ktorými potom spoločne podnikali odvážne nájazdy hlboko do územia súčasného Mexika (štáty Sonora, Coahuila, Chihuahua, Durango, Zacatecas, Jalisco a Nayarit), a v roku 1840 aj s Arapahmi a Čejenmi (1838 sa medzi nimi, Komančmi, Kiowami a Naišanmi odohral pri rieke Wolf Creek v dnešnej severozápadnej Oklahome jeden z najväčších medzikmeňových konfliktov medzi severoamerickými Indiánmi). V nepriateľstve zostali naďalej s Apačmi (1786 sa proti nim neváhali spojiť aj so Španielmi), ktorých rozdelili už počas migrácie na juh, pričom väčšinu z nich zatlačili na západ, Utmi (sprvu spojenci Komančov proti Apačom), Tonkawami, Osagmi, Póníami a Arikarami. Po bojoch s Američanmi (1849 – 75, → indiánske vojny) boli napokon po porážke v tzv. vojne na Red River (Red River War) a po neúnavnom prenasledovaní armádou USA nútení usadiť sa v rezervácii na juhozápade Indiánskeho teritória (spolu s Kiowami a Naišanmi) na severnom brehu Red River (v blízkosti dnešného mesta Chickasha).

Jazyk Komančov (nʉmʉ tekwapʉ̱) patrí do uto-aztéckej jazykovej rodiny (→ aztécko-tanoské jazyky), ovláda ho však iba menšina Komančov, väčšina hovorí americkou angličtinou. O zachovanie pôvodného jazyka sa od roku 1993 usiluje Komisia na ochranu jazyka a kultúry Komančov (The Comanche Language and Cultural Preservation Committee, CLCPC).

K najznámejším Komančom patria náčelník Quanah Parker (*1845 alebo 1852, †1911), ktorý založil Cirkev pôvodných Američanov (Native American Church; formálne ustanovená 1918, nazývaná aj → peyotl-kult), šifrár Charles Joyce Chibitty (*1921, †2005), knihovníčka a pedagogička Lotsee Pattersonová (Patterson, *1931), ktorá v roku 1978 založila Asociáciu knižníc amerických Indiánov (American Indian Library Association, AILA), a politička a aktivistka LaDonna Harrisová (Harris, *1931), ktorá v roku 1970 založila organizáciu Američania za príležitosti pre Indiánov (Americans for Indian Opportunity, AIO; zaoberá sa kultúrnym, politickým a ekonomickým životom domorodých národov v USA a vo svete) a v roku 1990 INDIANnet (zameriava sa na vznik a rozvoj komunikačných systémov a prístup pôvodného obyvateľstva k počítačovým informáciám).