Čejeni

Čejeni, Šajeni, vlastným menom Tsétsêhéstâhese, aj Tsis-tsis-tas — severoamerický indiánsky kmeň zo skupiny západných Algonkinov. Etymológia dnes používaného názvu je nejasná, pochádza pravdepodobne zo siouxského pomenovania Ša-hí-ye-na (Tí, ktorí hovoria cudzím jazykom), ktoré Francúzi skomolili na Cheyenne.

Čejeni pôvodne žili na hornom toku Mississippi (asi 3-tis. ľudí) spolu so svojimi blízkymi spojencami Arapahmi a živili sa lovom i poľnohospodárstvom. V 18. stor. sa k nim pripojil malý kmeň Sutajov a pod tlakom Siouxov a Odžibwejov sa začali sťahovať do oblasti dnešných štátov Severná Dakota, Nebraska a Wyoming, kde sa stali typickými prériovými Indiánmi (kočovní lovci bizónov, chovatelia koní). Na začiatku 19. stor. sa kmeň delil na 10 tlúp a okolo roku 1830 sa objavilo delenie na severných a južných Čejenov. Každoročne v lete sa všetky skupiny schádzali na spoločný lov bizónov a slávnosti, pri ktorých sa tancoval Tanec Slnka, zasadalo zhromaždenie náčelníkov, medicinmanov i staršinov a volili sa noví náčelníci. Najvyšší náčelník mal titul Strážca šípov (Maahótse). Tradičné náboženstvo bolo viazané na uctievanie Veľkého ducha (Ma’heo’o), Slnko, Hromových vtákov a totemových zvierat. Z tradičných remesiel bolo významné spracovanie kože a výšivky farebnými korálikmi. V živote a spoločnosti Čejenov hrali rozhodujúcu úlohu vojnové spolky a bratstvá, napr. Psí bojovníci (Hotamétaneo'o; preslávili sa neohrozenosťou a nepriateľstvom k belochom, bojovali až do konca, nesmeli ustúpiť, často sa na začiatku bitky priviazali dlhým remeňom ku dvom kolíkom na znamenie, že ústup je nemožný) a Opačníci (Hohnohka; robili všetko naopak, hovorili nie namiesto áno, v zime chodili takmer nahí a pod.).

V 2. polovici 19. stor. sa Čejeni ocitli pod veľkým tlakom bielej migrácie a v neustálych vojnách s americkou armádou ich počet rýchlo klesal. Bojovali v tzv. čejenských vojnách (v rokoch 1864 – 76), počas ktorých americký dôstojník John Milton Chivington (*1821, †1894) v roku 1864 pri riečke Sand Creek a George Armstrong Custer (*1839, †1876) v roku 1868 pri rieke Washita zmasakrovali ich tábory (spolu s nimi sa stali obeťami masakrov aj Arapahovia); počas tretej siouxskej vojny bojovali po boku Siouxov v bitke pri Little Big Horne (1876). Po bojoch a prenasledovaní sa väčšina Čejenov vzdala a vrátila sa do Indiánskeho teritória. Zatiaľ čo južní Čejeni tam zostali, severní Čejeni odtiaľ v roku 1878 pod vedením náčelníkov Rannej Hviezdy (Vóóhéhéve, *asi 1810, †1883; bol známejší pod siouxským menom Tupý Nôž, Tȟamílapȟéšni, Tahmelapashme) a Malého Vlka (Ó'kôhómôxháahketa, Ohcumgache, *asi 1820, †1904) utiekli a v roku 1884 sa im podarilo získať rezerváciu na svojom tradičnom kmeňovom území. V súčasnosti žijú v rezerváciách v Oklahome a Montane (vyše 19-tis., 2010), prevažne sa venujú chovu dobytka a farmárčeniu.

Ich jazyk (tsėhésenėstsestȯtse, cheyenne) patrí do algonkinskej jazykovej rodiny, väčšina Čejenov však hovorí už iba anglicky.