kóma
kóma [gr.] — najťažší stupeň kvantitatívnej poruchy vedomia, stav hlbokého bezvedomia. Rozlišuje sa ľahká a hlboká kóma. V ľahkej kóme sú zrenice rozšírené, reagujú na svetlo, rohovkový reflex je zachovaný, človek reaguje na silné bolestivé podnety obrannými pohybmi, k vedomiu sa však nepreberie. V hlbokej kóme zrenice nereagujú na svetlo, rohovkový reflex nemožno vyvolať, človek nereaguje na slovné ani na silné bolestivé podnety (tlak na sánku, hrudnú kosť, nechtové lôžka, sponu lonových kostí), postupne vyhasínajú reflexy, nastávajú poruchy dýchania a krvného obehu.
Kóma je príznakom difúzneho útlmu alebo difúzneho poškodenia mozgovej kôry a retikulárnej formácie (retikulárneho aktivačného systému). K najčastejším príčinám vzniku kómy patria úrazy (najmä hlavy), otravy (napr. liekmi – nežiaduce účinky, predávkovanie, ďalej drogami a jedmi), nádory alebo infekcie mozgového tkaniva (→ zápal mozgu, → zápal mozgových blán), hypoxia centrálnej nervovej sústavy spôsobená poruchou krvného obehu (apoplektická kóma; → náhla cievna mozgová príhoda, závažné ochorenia srdca a ciev), metabolické (diabetická kóma; → cukrovka) a endokrinné ochorenia (myxedémová kóma; pri hypotyreóze, hypoglykémii), ako aj závažné ochorenia pečene (pečeňová kóma) a obličiek (uremická kóma). Príčinami komatózneho stavu môžu byť aj významná strata krvi, podvýživa, podchladenie alebo prehriatie organizmu a eklampsia.
Kóma sa začína neúčelným, extrémne intenzívnym pohybovým nepokojom a pokračuje únavou, ospalosťou, stuporom až úplným bezvedomím. Na posúdenie hĺbky bezvedomia (kómy) najmä po úraze hlavy sa používa glasgowská klasifikácia (Glasgow Coma Scale), pri ktorej sa hodnotí otváranie očí (spontánne, na slovný a na bolestivý podnet), verbálne reakcie (postihnutý je zorientovaný a komunikuje, je dezorientovaný, ale komunikuje, nezmyselná komunikácia, nezrozumiteľná komunikácia a pod.) a motorické prejavy (na slovné a bolestivé podnety). Kóma môže trvať niekoľko dní, ale aj niekoľko mesiacov (čím skôr sa pacient z kómy preberie, tým je vyššia pravdepodobnosť úplného uzdravenia). Ak sa pacient nepreberie, resp. ak po ťažkom postihnutí mozgu neumrie, zvyčajne o 2 – 4 týždne sa kóma vyvíja do vegetatívneho stavu (pacient začína otvárať oči, najprv na bolestivé podnety, neskôr spontánne, objavujú sa sledujúce pohyby očí, pacient však nereaguje, reakciami sú len primitívne posturálne reflexné pohyby končatín). Pri vegetatívnom stave je zachovaná kvantita vedomia (vigilita), ale bez zachovania jasnosti vedomia (lucidity), preto sa tento stav nazýva aj vigilná (bdelá) kóma.
Liečba: individuálna, závisí od príčiny vzniku kómy (napr. ak je príčinou kómy infekcia, podávajú sa antibiotiká). Prvá pomoc spočíva v uložení postihnutého do stabilizovanej polohy, v zabezpečení dýchania, v sledovaní a v podpore činnosti srdca. Súčasťou liečby je polohovanie, resp. špeciálne cvičenia, pretože pacienti sú ohrození preležaninami, atrofiou svalstva, aspiráciou jedla do dýchacích ciest, zápalmi pľúc, poruchami regulácie tepla a i. Prebudeniu môže napomôcť aj zmyslová stimulácia (zvukové, hmatové, čuchové a zrakové podnety).