kolobežka

kolobežka — druh jednostopového vozidla, ktoré je poháňané ľudskou silou. Má dve za sebou umiestnené kolesá oddelené plošinou, predné koleso ovláda jazdec pomocou riadidiel (rovnako ako na bicykli). Pri jazde stojí jednou nohou na plošine, druhou sa odráža od zeme, čím dáva kolobežku do pohybu, po nadobudnutí požadovanej rýchlosti môže vystúpiť obidvoma nohami na plošinu a pohybovať sa zotrvačnosťou. Kolobežka slúžila od prvej polovice 20. stor. dlhodobo ako detská hračka, pôvodne sa vyrábala z dreva (s drevenými kolesami s plnými gumenými obručami), neskôr z kovu, v súčasnosti sa zhotovuje z plastu alebo z kovu a používa sa (najmä v mestách) na prepravu na kratšie vzdialenosti. Prvú hliníkovú skladaciu kolobežku (Micro Scate Scooter alebo Razor) vyvinul v roku 1992 Švajčiar Wim Ouboter (*1960), ktorý začal aj jej sériovú výrobu; vďaka malým rozmerom a nízkej hmotnosti sa stala veľmi obľúbenou najmä medzi mladými ľuďmi v mestách. Typickú športovú kolobežku pre dospelých (angl. kickbike) skonštruoval v roku 1990 Fín Hannu Vierikko (*1964) ako športové náčinie na letný tréning lyžiarov. Rám súčasných kolobežiek pre dospelých je z oceľových, častejšie z hliníkových, zriedkavejšie aj z titánových rúr, rám drahších typov (kvôli zníženiu hmotnosti) zo syntetických živíc vystužených uhlíkovými vláknami. Plošina býva drevená alebo plastová, pri športových typoch často so zdrsnenou protisklzovou úpravou. Kolesá bývajú plastové, plechové, odlievané z ľahkých zliatin alebo drôtené, majú plné plastové alebo gumené obruče (niekedy aj pneumatiky) a sú uložené na guľkových ložiskách. Priemer kolies je od 9 cm (skladacie kolobežky) do 70 cm (kickbike), predné koleso býva pri niektorých typoch väčšie ako zadné. Najlacnejšie typy kolobežiek sú bez bŕzd (brzdí sa pritlačením opätku o zadné koleso), drahšie typy majú klátikové alebo diskové brzdy. Vyrábajú sa aj kolobežky s troma alebo so štyrmi menšími kolesami (kvôli ľahšiemu udržiavaniu rovnováhy), tandemové kolobežky, kolobežky poháňané malým spaľovacím motorom alebo elektromotorom a i. Od prelomu 20. a 21. stor. je kolobežka aj rekreačným a športovým prostriedkom. Usporadúvajú sa rýchlostné, terénne a vytrvalostné preteky jazdcov, používa sa aj pri extrémnych športoch, akým je napr. kolobežková akrobacia (angl. free style scootering), kde jazdec predvádza skoky a premety, alebo pri pretekoch na kolobežke so psím záprahom (angl. dog scootering).