Kolingba, André

Kolingba, André, aj André Dieudonné Kolingba, 12. 12. 1936 Bangui – 7. 2. 2010 Paríž — stredoafrický generál a politik.

Pochádzal z etnickej skupiny Yakomov. V roku 1954 vstúpil do francúzskej armády (pôsobil vo Francúzskej Indočíne a v Kamerune). Po vyhlásení nezávislosti Stredoafrickej republiky (1960) prešiel do stredoafrickej armády, v ktorej v roku 1964 získal hodnosť podporučíka, neskôr plukovníka a v roku 1973 brigádneho generála. Od roku 1977 pôsobil ako technický poradca ministra národnej obrany, veteránov a vojnových obetí a ako poradca cisára Bokassu I., v roku 1979 ako minister. V roku 1981 (za vlády Davida Dacka, *1930, †2003)) bol veliteľom štábu armády. Dňa 1. septembra 1981 úspešne uskutočnil nekrvavý štátny prevrat a postavil sa na čelo štátu ako predseda Vojenskej rady národnej obnovy (Comité militaire de redressement national, CMRN). V roku 1986 zaviedol novú ústavu, založil jedinú politickú stranu v štáte Stredoafrické demokratické združenie (Rassemblement démocratique centrafricain, RDC) a stal sa prezidentom (29. 11.). Po roku 1990 uskutočnil pod medzinárodným tlakom demokratizačné reformy, v marci 1991 preniesol časť svojich právomocí na premiéra Édouarda Franka (aj Franck; *1934) a vyhlásil demokratické prezidentské a parlamentné voľby (konali sa v októbri 1992), v ktorých získal len 10 % hlasov a vyhlásil ich za neplatné. Začiatkom februára 1993 zriadil namiesto parlamentu, ktorému sa skončil mandát, Národnú dočasnú politickú radu republiky (Conseil national politique provisoire de la république, CNPPR) a v tom istom roku bol na nátlak USA a Francúzska nútený uskutočniť nové prezidentské a parlamentné voľby, v ktorých zvíťazil Ange-Félix Patassé (*1937, †2011). V roku 1999 neúspešne kandidoval v prezidentských voľbách (získal 19 % hlasov), v roku 2001 po neúspešnom štátnom prevrate (28. 5.) sa uchýlil do Ugandy. Po zvrhnutí prezidenta Patassého generálom Françoisom Bozizém (*1946) mu bol v roku 2003 umožnený návrat do vlasti (16. 9. na konferencii Dialogue nationale vystúpil s ospravedlnením za porušovanie ľudských práv spáchaných počas svojej vlády). V roku 2005 znova neúspešne kandidoval v prezidentských voľbách (získal 16 % hlasov).