kolárstvo

kolárstvo — drevospracujúce remeslo zamerané na výrobu drevených kolies, vozov, saní, bričiek, kočov, dreveného náradia a nástrojov.

V období feudalizmu sa kolári združovali do cechov, najčastejšie s kováčmi, ktorí robili kovové súčasti vozov. Najstarší cech vznikol v roku 1459 v Košiciach (združenie kolárov, tokárov, stolárov a maliarov), neskôr v Prešove (1548), ďalšie až koncom 16. a začiatkom 17. stor. (1598 vo Štvrtku na Ostrove, 1603 v Bratislave, 1610 v Šamoríne, 1620 v Skalici, 1625 v Levoči, 1629 v Modre a Trnave). Väčší rozvoj kolárstva sa začal na konci 18. stor., najväčším strediskom sa stal Pukanec, kde sa vyrábali vozy pre južné Slovensko a dnešné Maďarsko. Predávali sa zvyčajne vandrovným obchodom. Širší trh zásobovali aj kolári z okolia Michaloviec. Popri remeselníckej jestvovala aj domáca výroba kolies, a to najmä na Považí, v oblasti Levočských vrchov a na Orave. Továrenská výroba bola zriedkavá. V roku 1900 bolo v slovenských župách 2 834 kolárskych dielní s 1 565 pomocníkmi, v roku 1930 bolo na Slovensku 1 570 dielní s 2 331 pomocníkmi. V 19. stor. sa časť kolárov špecializovala na výrobu bričiek a kočiarov (kočiarnictvo), v 1. polovici 20. stor. aj na výrobu drevených karosérií automobilov. Modernizáciou dopravy začala potreba kolárov klesať, preto sa na ochranu remesla združili a v roku 1932 založili Jednotu majstrov kolárov. Po kolektivizácii poľnohospodárstva sa kolárstvo zachovalo iba vo forme pridruženej výroby a údržbárskych prác. Patrónkou kolárov je sv. Katarína.