koľajnica

koľajnica — hutnícky výrobok z valcovanej profilovanej ocele, nosník stanoveného prierezu a kvality určený na vedenie kolies koľajových vozidiel; základná časť železničného zvršku. Koľajnice vzájomne spojené na koncoch tvoria koľajnicový pás, hlavný konštrukčný prvok koľaje. Koľajnice, ktorých prierez je symetrický podľa kolmej osi, sa nazývajú širokopätné a sú najpoužívanejšie. Rozlišuje sa na nich päta, ktorá je široká a umožňuje ich dobré spojenie s podvalmi (súčasne určuje stabilitu a tuhosť koľajnice v priečnom smere), stojina a hlava. Menej používané sú žliabkové koľajnice na električkové trate, ktoré majú v hornej časti pozdĺžne vytvarovaný žliabok umiestnený na vnútorných stranách obidvoch koľajnicových pásov koľaje. Podľa tvaru prierezu sa žliabkové koľajnice rozdeľujú na stojinové a blokové. Špeciálnym typom sú žeriavové koľajnice. Spojnica bodov ležiacich na vnútornej časti hlavy koľajnice 14 mm (pri žliabkových koľajniciach 9 mm) pod temenom koľajnicového pásu sa nazýva pojazdná hrana koľajnicového pásu, na ktorej dochádza k styku kolesa koľajového vozidla s koľajnicou. Koľajnice sa líšia rozmermi, ich dĺžka sa postupným vývojom výrobných technologických postupov vyvinula z 1 m liatych koľajníc na dnešných 25 m, na koľaje vysokorýchlostných tratí sa v súčasnosti používajú koľajnice (resp. koľajnicové pásy) s dĺžkou až 120 m. Základným materiálom je oceľ, používa sa tzv. koľajnicová oceľ s pevnosťou v ťahu 880 – 1 030 MPa, ktorá má predpísaný obsah železa, uhlíka, mangánu, kremíka, síry, fosforu a i. prvkov (chróm, titán). V súčasnosti sa ako hlavný parameter na rozlišovanie koľajníc používa hmotnosť na 1 m dĺžky; pohybuje sa od niekoľkých kg na priemyselných úzkokoľajkách až po niekoľko desiatok kg na hlavných tratiach. Pri spájaní koľajníc do koľajových pásov sa spočiatku nechávali dilatačné škáry (→ dilatácia), dnes sa koľajnice zvárajú a problém teplotnej rozťažnosti sa rieši ich predpätím. Prvé koľajnice sa objavili v 16. stor. v baniach, tvorili ich drevené trámy, pričom vodiaca doska na boku trámov zabezpečovala vedenie kolies vozidiel. Neskôr (1767) boli použité trámy okované liatinovými pásmi (na Slovensku prvýkrát v roku 1828 v Banskej Štiavnici). V polovici 19. stor. sa začali používať železné valcované koľajnice s prierezom v tvare hríba (hríbové koľajnice), ktoré boli vyvinuté v Anglicku, a súčasne s nimi aj širokopätné koľajnice.