koľaj

koľaj —

1. konštrukcia slúžiaca na pohyb koľajových vozidiel, súčasť železničného zvršku. Tvoria ju dva pásy koľajníc (koľajnicové pásy), ktoré sú pripevnené k podporám (drevené, železobetónové alebo oceľové podvaly umiestnené v štrkovom koľajovom lôžku) a majú presne stanovenú vzdialenosť (→ rozchod koľaje) medzi hlavami. Takto vytvorený celok vytvára koľajový rošt, pričom koľajový rošt s koľajnicovými pásmi normálnej dĺžky sa nazýva koľajové pole. Ak sú koľajnicové pásy vytvorené spájaním koľajníc koľajnicovými spojkami so skrutkami a s dodržaním dilatačných medzier medzi koncami koľajníc, ide o stykovú (stykovanú) koľaj. V súčasnosti sa konštruujú najmä bezstykové koľaje, v ktorých sa koľajnice spájajú elektrokontaktným (oblúkovým) alebo aluminotermickým zváraním do pásov dlhých minimálne 150 m. Tým sa ušetria konštrukčné prvky (spojky, podvaly), znižujú sa náklady na údržbu a opravu železničného zvršku i vozidiel a zvyšuje sa komfort jazdy. Napätie vznikajúce v dôsledku teplotnej rozťažnosti koľajníc je eliminované prenosom cez upevňovadlá a podvaly v koľajovom lôžku, koľaj preto musí mať dostatočný pozdĺžny a priečny odpor, aby nedochádzalo k jej deformáciám. Podľa funkcie sa rozlišujú traťové koľaje (tvoria trať vo voľnom teréne, ktorá sa nazýva aj šíra trať), staničné koľaje, ktoré sa delia na dopravné (slúžia predovšetkým na jazdu vlakov, umožňujú predchádzanie a križovanie sa vlakov; staničná koľaj, ktorá je priamym pokračovaním priebežnej traťovej koľaje, sa nazýva hlavná koľaj) a manipulačné (určené na manipuláciu s koľajovými vozidlami, napr. nakladacia, vykladacia, prekladacia, odstavná, opravová, skladisková, váhová, žeriavová, colná a poštová koľaj), a koľaje na zvláštne účely (napr. koľaj železničnej vlečky – vlečková; slepá koľaj, ktorá je ukončená zarážadlom slepej koľaje; výťažná koľaj – manipulačná koľaj v obvode železničnej stanice slúžiaca na rozraďovanie vozňov; koľaj na zostavovanie vlakov; záchytná koľaj – spravidla slepá koľaj odbočujúca z traťovej koľaje, zabraňujúca nežiaducej jazde vlaku v obsadenom traťovom oddiele). Množina staničných koľají určených na vybrané technologické účely sa nazýva koľajová skupina. Miesto križovania sa dvoch koľají bez možnosti prechodu koľajových vozidiel z jednej koľaje na druhú sa nazýva koľajová križovatka, miesto križovania sa dvoch koľají s možnosťou prechodu koľajových vozidiel z jednej koľaje na druhú križovatková výhybka;

2. stopa v mäkkom podloží (v ceste) vyhĺbená kolesami vozidiel.