koksovanie

koksovanie [angl. > nem.] — technologický proces zameraný na výrobu koksu najčastejšie vysokoteplotnou karbonizáciou uhlia alebo tepelným krakovaním ťažkej frakcie zo spracovania ropy. Vysokoteplotná karbonizácia uhlia sa uskutočňuje v koksárenských peciach tvorených batériou niekoľkých desiatok koksovacích komôr. Proces koksovania trvajúci 18 – 20 h prebieha bez prístupu vzduchu v koksovacej komore naplnenej 10 – 25 t mletého čierneho uhlia, zahrievanej sústavou plynových horákov. Na dosiahnutie dobrej mechanickej odolnosti metalurgického koksu je pri koksovaní potrebná vysoká teplota (viac ako 990 °C), ktorá ovplyvňuje aj zloženie vedľajších produktov – koksárenského dechtu a koksárenského plynu. Plyny uvoľňujúce sa pri teplote 750 – 850 °C sa postupne ochladzujú na teplotu 20 – 30 °C, pričom skondenzuje decht, ktorý sa rovnako ako neskondenzovaný koksárenský plyn ďalej spracúva. Po ukončení koksovania sa žeravá masa koksu vytlačí z koksovacej komory a ochladí sa. Pri tepelnom krakovaní sa z ťažkej ropnej frakcie pri vysokej teplote vyrába ropný (petrolejársky) koks s nízkym obsahom popolovín, benzín, plynový olej a plynné uhľovodíky.