Kokoschka, Oskar

Kokoschka [-koš-], Oskar, 1. 3. 1886 Pöchlarn, Dolné Rakúsko – 22. 2. 1980 Montreux, Švajčiarsko — rakúsky maliar, grafik, ilustrátor a spisovateľ, jeden z najvýznamnejších maliarov 20. stor.

V rokoch 1904 – 09 študoval na Umeleckopriemyselnej škole vo Viedni. Jeho rané diela boli ovplyvnené secesnou štylizáciou a G. Klimtom, ktorému venoval vlastnú zbierku básní Snívajúci chlapci (Die träumenden Knaben, 1907 – 08) obsahujúcu 8 farebných litografií. Približne od tohto obdobia začal rozvíjať svoj originálny maliarsky štýl charakteristický výrazovo silnou farebnosťou a originálnou imaginatívnosťou, ktorý neopustil až do konca života.

Jeho rané maľby vystavené 1908 a 1909 vo Viedni vzbudili verejné pohoršenie. V ranom období portrétoval významných viedenských intelektuálov (K. Kraus, 1909; P. Altenberg, 1909; A. Loos, 1909) a maľoval aj zátišia, ktoré majú symbolický charakter (Zátišie s korytnačkou, jahňaťom a hyacintom, 1910). V roku 1910 spolupracoval s nemeckým expresionistickým časopisom Der Sturm, v ktorom uverejňoval svoje kresby, eseje, básne a divadelné hry. V období 1910 – 23 bola jeho tvorba ovplyvnená expresionizmom. V rokoch 1912 – 15 prežil intenzívny vzťah s Almou Mariou Mahlerovou (Mahler, *1879, †1964), čo sa výrazne prejavilo aj v jeho dielach (Nevesta vetra, 1913; Potulný rytier, 1914 – 15). Počas 1. svetovej vojny bol vážne zranený. V roku 1916/17 sa usadil v Drážďanoch, kde 1919 – 23 (resp. do 1926) pôsobil ako profesor na akadémii. V tomto období sa venoval grafike, najmä technike kriedovej litografie, ktorou vytvoril viaceré grafické cykly (Pašie, 1916; Jób, 1917) i portréty. Na začiatku 20. rokov 20. stor. sa hlavnou témou jeho obrazov stali veduty miest.

V 20. rokoch 20. stor. intenzívne cestoval po Európe, Blízkom východe i po severnej Afrike, na cestách čerpal motívy pre svoje obrazy miest a krajín. V roku 1931 sa usadil vo Viedni, 1934 emigroval do Československa (1935 sa stal československým občanom). Jeho diela nacisti označili ako zvrhlé umenie (→ entartete Kunst), na čo reagoval slávnym Autoportrétom zvrhlého umelca (1937). V roku 1938 emigroval do Spojeného kráľovstva, kde prežil 2. svetovú vojnu. Po roku 1947 intenzívne cestoval po Európe i po USA, 1953 sa usadil vo Villeneuve vo Švajčiarsku. Okrem portrétov slávnych osobností a pohľadov na mestá maľoval aj alegorické a mytologické obrazy a vytvoril dva triptychy, ktoré sú vyjadrením jeho umeleckých názorov (Sága o Prometeovi, 1950; Termopyly, 1954). V tomto období sa venoval aj ilustračnej grafike (litografický cyklus Odysseia, 1963 – 65) a návrhom scén a kostýmov pre divadlo i pre operu (napr. 1960 – 62 spolupracoval s Burgtheatrom vo Viedni). V roku 1953 založil Medzinárodnú letnú akadémiu výtvarných umení v Salzburgu, ktorú viedol do 1963.

Jeho diela sú charakteristické expresívnym energickým rukopisom a farebnou a emocionálnou intenzitou. Výraz je založený na dramatickej, často kontrastnej a sofistikovanej farebnosti, v neskorších dielach i na graficky poňatých linkách. Farby nanášal vo veľkých množstvách pastóznym spôsobom. V portrétoch dokázal zachytiť vnútorné vlastnosti osobnosti portrétovaného, prekonával v nich individuálnu psychológiu a približoval sa k duchovnu. Pri maľbách miest uplatnil pohľad z výšky, ktorý mu umožnil namaľovať širokú panorámu s vysokým horizontom. Mestá maľoval ako žijúci organizmus (Pohľad na Istanbul, 1929; Jeruzalem, 1929 – 30; Zámok Wilhelminenberg s pohľadom na Viedeň, 1931; Karlov most v Prahe, 1934), pričom sa sústredil na ich geologickú, klimatickú i historickú jedinečnosť. V maľbách sa usiloval zachytiť a vyjadriť aktívne sily, objekt bol pre neho žijúcou substanciou v pohybe, snažil sa zachytiť jeho vnútornú, skutočnú podstatu. Nadviazal na tradíciu rakúskeho neskorého baroka, najmä na expresívny kolorit diel F. A. Maulbertscha, v krajinomaľbe bol ovplyvnený neskorogotickým poňatím krajiny A. Altdorfera. Ovplyvnený bol aj nemeckým expresionizmom a francúzskym fauvizmom. Angažoval sa aj politicky a jeho diela z obdobia pred 2. svetovou vojnou a počas nej zaznamenávajú vtedajšie napätie.