kojot

kojot [nahuatl > špan.], Canis — rod z triedy cicavce (Mammalia), rad šelmotvaré (Carnivora; v starších zoologických systémoch mäsožravce), čeľaď psovité. Patrí sem jediný, od púští po chladné lesy Severnej a Strednej Ameriky (okrem pobrežných oblastí Atlantického oceána) žijúci druh kojot prériový (Canis latrans). Má 75 – 100 cm dlhé telo, 30 – 40 cm dlhý chvost, žltohnedú (na krku a bruchu prevažne bielu) srsť, úzky ňufák a špicaté vzpriamené uši. Výška v kohútiku 45 – 55 cm, hmotnosť 7 – 25 kg. Živí sa drobnými hlodavcami, malými vtákmi, plazmi a obojživelníkmi, ale aj bezstavovcami a rastlinnými plodmi, väčšiu korisť (napr. jeleňa) loví len vo svorkách, v blízkosti ľudských obydlí loví aj dobytok, psy, mačky ap.; požiera aj zdochliny a odpadky. Jeho hlavným potravným konkurentom a predátorom je vlk. Kojot žije v monogamných pároch alebo v menších príbuzenských svorkách, svoje teritórium si značkuje močom a trusom. Samice po 63- až 65-dňovej gravidite rodia v podzemných norách 6 – 10 mláďat, ktoré dojčia 7 – 10 týždňov, o mláďatá sa starajú obidvaja rodičia, samec zvyčajne zabezpečuje potravu. Kojot sa dožíva 10 – 14 rokov (výnimočne až 21). Významné mytologické zviera pôvodných obyvateľov Ameriky, v minulosti ho lovili najmä pre kožušinu.