Kohlrauschov zákon

Kohlrauschov zákon [kólraušov] — vzťah vyjadrujúci závislosť molárnej vodivosti silných elektrolytov od koncentrácie, podľa ktorého molárna vodivosť \(\Lambda\) je lineárne závislá od druhej odmocniny molárnej koncentrácie \(c: \Lambda =\Lambda_0 - k\sqrt c\), kde \(\Lambda_0\) je medzná molárna vodivosť (vodivosť definovaná pre koncentráciu elektrolytu blížiacu sa k nule) a \(k\) experimentálny koeficient.

Vodivosť v roztokoch elektrolytov súvisí s pohyblivosťou prítomných iónov. Rozdiely hodnôt \(\Lambda_0\) dvojice elektrolytov, ktoré majú rovnaký jeden ión, sú približne rovnaké, napr. \(\require{mhchem}\ce{\Lambda_0(NaCl) - \Lambda_0(KCl) \approx \Lambda_0(NaNO_3) - \Lambda_0(KNO_3) \approx \Lambda_0(NaBr) - \Lambda_0 (KBr)}\). Z toho vyplýva, že celková molárna vodivosť elektrolytu je daná súčtom molárnych vodivostí katiónu a aniónu \(\Lambda_0 = \Lambda_0^+ + \Lambda_0^-\). Ak elektrolyt disociuje na viac ako na dva ióny, platí vzťah \(\Lambda_0 = k^+\Lambda_0^+ + k^-\Lambda_0^-\), kde \(k\) sú stechiometrické koeficienty príslušných iónov. Vzťahy vyjadrujúce aditivitu molárnych vodivostí iónov sa označujú ako Kohlrauschov zákon o nezávislej pohyblivosti (putovaní) iónov pre nekonečne zriedené roztoky. Možno ich využiť aj na výpočet molárnej vodivosti slabých elektrolytov kombináciou molárnych vodivostí silných elektrolytov. Napr. molárna vodivosť kyseliny octovej sa dá vypočítať z molárnych vodivostí octanu sodného, kyseliny chlorovodíkovej a chloridu sodného. Nazvaný podľa F. Kohlrauscha, ktorý vzťahy označované ako Kohlrauschov zákon publikoval 1869 – 80.