kognitívna disonancia

kognitívna disonancia — rozpor (nesúlad) medzi vonkajším správaním človeka a jeho vnútorným postojom pociťovaný ako nepríjemný a vyvolávajúci úsilie o nastolenie súladu (rovnovážneho stavu, konsonancie). Podľa koncepcie kognitívnej disonancie, ktorú 1957 sformuloval americký psychológ Leon Festinger (*1919, †1989), má hľadanie súladu pudovú povahu. Psychologicky vzájomne nezlučiteľné idey (kognitívne elementy) zastávané súčasne jedným človekom vytvárajú podľa neho motivačnú silu, ktorá by za vhodných podmienok mala viesť k tomu, aby človek prispôsobil vlastné názory správaniu namiesto toho, aby upravoval svoje správanie tak, aby zodpovedalo jeho presvedčeniu. Konflikt, ktorý vzniká ako dôsledok nesúladu medzi vonkajším správaním človeka a jeho vnútorným postojom, prípadne medzi konaním, potrebami a záujmami, možno odstrániť zmenou situácie, ktorá napätie vyvolala (človek môže znížiť dôležitosť názorov nesúhlasných s jeho názorom alebo môže pridať viac súhlasných názorov, aby prevážili nesúhlasný názor), alebo zmenou chápania situácie (zmenou disonantných názorov tak, aby ďalej neboli v nesúlade).