kochia

kochia [vl. m.], Kochia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď mrlíkovité, v niektorých botanických systémoch Bassia. Jednoročné alebo trváce byliny, polokry a kry pochádzajúce z Európy, z Ázie, zo Sev. Ameriky a z Austrálie. Majú čiarkovité alebo kopijovité listy a drobné obojpohlavné kvety, plod nažka.

Patrí sem 10 – 25 druhov, na juhozáp. a juhových. Slovensku sa ako burina na rumoviskách a pozdĺž okrajov ciest, polí i železničných tratí vyskytuje z teplých suchých oblastí Európy a Ázie pochádzajúca, 20 – 150 cm vysoká jednoročná bylina kochia metlovitá (Kochia scoparia) s husto rozkonárenou stonkou, so striedavými čiarkovitými až podlhovastými, 5 – 8 cm dlhými listami, ktoré sa na jeseň sfarbujú dočervena, s drobnými zelenkastými kvetmi vyrastajúcimi v pazuchách horných listov a s jedlými semenami; v čínskom a ruskom ľudovom liečiteľstve sa odvar z nej používa pri liečbe zápalov močového mechúra i na podporu srdcovej činnosti a dýchania, semená do mastí na liečbu kožných chorôb (v Japonsku sa konzumujú ako pochutina namiesto kaviáru, hovorovo sa nazývajú tonburi alebo činmi), mladé listy a púčiky sa používajú na šalát a polievky; okrasné formy (napr. varieta trichophylla, ľudovo nazývaná aj letný cypruštek) sa pestujú ako okrasné rastliny.

Medzi invázne buriny patrí kochia hustokvetá (Kochia densiflora), ktorá sa od kochie metlovitej odlišuje hustým venčekom chlpov (chlpy sú dlhšie ako okvetie) pod kvetmi a plodmi. Na Záhorskej, Podunajskej a Východoslovenskej nížine na slaniskách alebo na piesočných stanovištiach sa veľmi zriedkavo vyskytuje jednoročná, do 50 cm vysoká kochia vlnokvetá (Kochia laniflora) s hustochlpatými stonkami, listami i súkvetiami. Nízky poliehavý poloker kochia rozprestretá (Kochia prostrata) so sivozelenými listami a zelenými kvetmi na Slovensku už vyhynul.

Nazvaná podľa nemeckého botanika Wilhelma Daniela Josepha Kocha (*1771, †1849).