Kocher, Theodor

Kocher, (Emil) Theodor, 25. 8. 1841 Bern – 27. 7. 1917 tamže — švajčiarsky lekár, chirurg. Pôsobil na univerzite v Berne, od 1872 profesor chirurgie, neskôr riaditeľ Univerzitnej chirurgickej kliniky. V praxi ako jeden z prvých aplikoval aseptickú chirurgiu. K jeho povinnostiam patrilo školiť armádnych lekárov a liečiť strelné poranenia, ktoré podrobne skúmal s cieľom urýchliť hemostázu. Zaviedol do praxe nové typy operácií brušných orgánov, zdokonalil operáciu prietrže, repozíciu pri luxácii ramenného kĺbu a neurochirurgické operácie vykonávané pri chorobách centrálnej nervovej sústavy a mozgu, vykonal úspešnú operáciu žlčníka pomocou špeciálnych klieští. Zaoberal sa aj nepriechodnosťou čriev, chorobami mužských pohlavných orgánov, ako aj úrazovou epilepsiou a jej liečbou. Svoje poznatky predovšetkým z brušnej chirurgie a chirurgie kĺbov publikoval v knihe Náuka o chirurgických operáciách (Chirurgische Operationslehre, 1892), ktorá mala 6 vydaní a bola preložená do mnohých jazykov. Neskôr sa zaoberal najmä fyziológiou a patofyziológiou štítnej žľazy. Zistil dôležité vzťahy medzi operačným odstránením štítnej žľazy a postoperačnými fyzickými a mentálnymi následkami jej odstránenia a vypracoval účelnú operačnú metodiku tohto orgánu, opísal myxedém a kretenoidné znaky u pacientov po odstránení štítnej žľazy. Vo svojej práci Ochorenia štítnej žľazy (Erkrankungen der Schilddrüse) zhrnul komplexné poznatky o tejto žľaze, ktoré mali základný význam pre neskorší vývoj chirurgie štítnej žľazy (Kocherova tyreochirurgická škola). Nobelova cena za fyziológiu a medicínu (1909) za práce o fyziológii, patológii a chirurgii štítnej žľazy.