Koch, Robert

Koch, Robert, 11. 12. 1843 Clausthal, dnes Clausthal-Zellerfeld, Dolné Sasko – 27. 5. 1910 Baden-Baden, Bádensko-Württembersko — nemecký lekár, spoluzakladateľ bakteriológie. Od 1862 študoval medicínu na univerzite v Göttingene a pred zložením záverečných skúšok krátko u R. Virchowa v Berlíne. Po skončení štúdia (1866) pôsobil vo Všeobecnej nemocnici v Hamburgu, 1866 – 68 v Langenhagene, 1868 – 69 v Niemegku (pri Potsdame) a 1869 v Rakwitzi (dnes Rakoniewice, Poľsko), 1870 – 71 sa ako vojenský lekár zúčastnil prusko-francúzskej vojny. Od 1872 okresný lekár vo Wollsteine (dnes Wolsztyn, Poľsko), kde zriadil bakteriologické laboratórium.

Pri svojich prvých pokusoch sa zameral na objasnenie príčiny vzniku antraxu (→ slezinová sneť), ktorý sa vyskytoval pri dobytku, ovciach a koňoch. R. 1876 dokázal, že pôvodcom ochorenia je mikroorganizmus Bacillus anthracis, objavil jeho vývinový cyklus a epidemiologický význam jeho spór. R. 1877 rozpracoval metodiku kultivácie mikróbov na živných pôdach, vyvinul množstvo postupov na fixáciu, farbenie a fotografovanie mikroskopických preparátov, ako aj nové spôsoby pestovania čistých bakteriálnych kultúr, vypracoval súbor pravidiel a postupov (tzv. Kochove postuláty), ktoré sa používajú pri preukazovaní príčinnej súvislosti medzi patogénnym činiteľom a chorobou.

Od 1880 pôsobil v Cisárskom zdravotníckom úrade v Berlíne. Pri zdokonaľovaní metód identifikácie baktérií a získavaní čistých kultúr objavil pôvodcu tuberkulózy Mycobacterium tuberculosis, o čom 24. marca 1882 podal správu na prednáške pred berlínskou Fyziologickou spoločnosťou (tento deň bol neskôr vyhlásený za Svetový deň boja proti tuberkulóze). R. 1883 sa ako vedúci nemeckej cholerovej komisie zúčastnil vedeckej výpravy do Egypta, kde objavil pôvodcu cholery Vibrio cholerae. Od 1885 profesor hygieny a riaditeľ novozaloženého Hygienického ústavu na berlínskej univerzite, 1890 predstavil tuberkulín ako liek a očkovaciu látku proti tuberkulóze, ktorý sa síce na liečbu tuberkulózy neosvedčil, ukázal sa však ako výborný indikátor antituberkulóznej imunity. R. 1891 založil a do 1904 viedol Kráľovský pruský ústav pre štúdium infekčných chorôb (neskôr podľa neho nazvaný). R. 1896 podnikol cestu do Južnej Afriky a Indie, 1904 do vých. Afriky a 1906 do str. Afriky, pričom objavil pôvodcu infekčného zápalu očnej spojovky Haemophilus aegyptius a opätovne pôvodcu cholery Vibrio cholerae a opísal pôvodcov moru, malárie a trypanozomiázy. Jeho práce výrazne ovplyvnili modernú medicínu. Nobelova cena za fyziológiu a medicínu (1905) za výskumy a objavy pri liečbe tuberkulózy.