kobra

kobra [port.] — jednotný názov rodov Aspidelaps, Boulengerina, Hemachatus, Naja, Ophiophagus a Walterinnesia z čeľade koralovcovité (skupina Reptilia, Lepidosauria, Squamata). Jedovaté hady žijúce v Afrike a v južnej a juhovýchodnej Ázii. Majú dlhé, šupinami pokryté telo s rozlíšiteľnou hlavou, trupom a chvostom, bez končatín; prednú časť tela sú schopné roztiahnuť pomocou dlhých pohyblivých rebier tesne za hlavou do tzv. štítu, ktorým zastrašujú nepriateľa. Korisť usmrcujú neurotoxickým jedom (→ hadie jedy), ktorý sa vytvára v jedových žľazách, prehĺtajú ju vcelku. Samotárske, zvyčajne v noci aktívne živočíchy žijúce v rôznych biotopoch. Sú dobré plavce, živia sa drobnými cicavcami, vtákmi, jaštericami, žabami a inými hadmi. Sú vajcorodé, niektoré druhy (napr. kobra kráľovská) chránia vajcia až do vyliahnutia mláďat. Dožívajú sa až 20 rokov.

Najpočetnejší a najznámejší je rod Naja, do ktorého patria napr. hnedožltá, 2,5 m dlhá kobra aspis (Naja haje; v starších zoologických systémoch kobra egyptská), ktorá sa vyskytuje v severovýchodnej Afrike, a hnedá, okolo 1,5 m dlhá kobra okuliarnatá (Naja naja, v starších zoologických systémoch kobra indická), ktorá sa vyskytuje v Prednej Indii a pre charakteristickú kresbu na prednej strane hrdla podobnú cvikru (kresbu vidieť len vtedy, ak kobra roztiahne prednú časť tela) sa hovorovo nazýva aj okuliarnik indický. Do rodu Ophiophagus patrí najdlhší druh kobier, hnedožltá alebo olivovohnedá, až 5 m dlhá kobra kráľovská (Ophiophagus hannah), ktorá sa vyskytuje v juhovýchodnej Ázii, v Indii a na juhu Číny a od ostatných kobier sa odlišuje priečnym pruhovaním (intenzívnym najmä pri mladých jedincoch), dočasnou monogamiou a budovaním hniezda. Niektoré africké druhy sú schopné vystreknúť jed z jedových zubov cez otvorenú papuľu aj do vzdialenosti 2 – 3 m (zvyčajne mieria rovno do očí, čím môžu spôsobiť slepotu), hovorovo sa preto nazývajú pľuvajúce kobry, napr. okolo 1 m dlhá kobra bielokrká (Haemachatus haemachatus) s tmavým bruchom a s jedným alebo s dvoma výraznými svetlými pásmi na prednej strane hrdla, ktorá sa vyskytuje v južnej Afrike.