Kobellovci

Popis ilustrácie

Ferdinand Kobell: Dedinský dvor so stromami, 1781, Slovenská národná galéria

Popis ilustrácie

Franz Innocenz Josef Kobell: Klasická krajina s figurálnou štafážou, Metropolitné múzeum umenia, New York

Popis ilustrácie

Wilhelm Alexander Wolfgang von Kobell: Rakúski vojaci, prelom 18. – 19. stor., Metropolitné múzeum umenia, New York

Text hesla

Kobellovci (Kobell) — nemecká maliarska rodina. Najvýznamnejší členovia:

Ferdinand (7. 6. 1740 Mannheim – 1. 2. 1799 Mníchov) — maliar (krajinár) a grafik, brat Franza Innocenza Josefa a otec Wilhelma Alexandra Wolfganga von Kobell. Študoval právo a 1762 na Kresliarskej akadémii (Zeichnungsakademie) v Mannheime. R 1764 vymenovaný za dvorného divadelného maliara kurfirsta a palatína Karla Teodora (1724, †1799) a 1766 za jeho dvorného kabinetného maliara. R. 1768 – 70 žil v Paríži, 1793 sa presťahoval s kurfirstovým dvorom do Mníchova, kde od 1798 riadil obrazovú galériu prenesenú z Mannheimu. V ranej tvorbe bol ovplyvnený nizozemským barokovým maliarstvom 17. stor. (fantazijné krajiny) i dielami C. Lorraina, neskôr sa sústredil na realistické znázornenie prírody, čím sa stal významným predchodcom nemeckej realistickej krajinomaľby 19. stor. (Skalnatá krajina s pastierom a bystrinou, 1772 – 73). Olejomaľby krajín však maľoval v ateliéri, v plenéri robil len prípravné skice. Jeho najvýznamnejším dielom je maliarsky krajinársky cyklus, ktorý bol pôvodne určený pre zámok Johannisburg v Aschaffenburgu (1786, pôvodne 15 malieb, zachovalo sa 9). R. 1784 publikoval teoretické dielo o krajinomaľbe Kniha alebo inštrukcie pre kresbu krajín (Livre ou instruction pour dessiner les paysages), ktorá slúžila ako vzorník. O. i. bol v kontakte aj s A. F. Oeserom;

Franz Innocenz Josef (23. 11. 1749 Mannheim – 14. 1. 1822 Mníchov) — maliar, grafik a kresliar, brat Ferdinanda. Študoval na Kresliarskej akadémii v Mannheime, vďaka finančnej podpore kurfirsta Karla Teodora 1779 – 84 absolvoval študijný pobyt v Ríme. R. 1785 sa usadil v Mníchove. V kresliarskom umení 18. – 19. stor. zaujíma jeho tvorba osobitné postavenie – nakreslil niekoľko tisíc diel tematicky zameraných takmer výlučne na krajinu. Kresba mu umožňovala rýchle zachytiť myšlienky a atmosféru. Podľa talianskych vzorov maľoval ideálne krajiny a zanechal viac ako 20 tisíc kresieb a grafík s krajinárskymi a architektonickými motívmi;

Wilhelm Alexander Wolfgang von Kobell (6. 4. 1766 Mannheim – 15. 7. 1853 Mníchov) — maliar a grafik, syn Ferdinanda, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov mníchovskej školy na začiatku 19. stor. Školil sa u svojho otca a na Kresliarskej akadémii v Mannheime. R. 1809 – 10 absolvoval študijný pobyt vo Viedni a v Paríži, od 1814 pôsobil ako profesor krajinomaľby na akadémii v Mníchove (do 1826). R. 1815 mu bol udelený rytiersky kríž (záslužného) rádu Bavorskej koruny, na základe ktorého bol povýšený do šľachtického stavu (predikát von Kobell), 1833 dostal od kráľa Ľudovíta I. privilégium dedičného šľachtického stavu. V ranej tvorbe bol ovplyvnený holandskou barokovou krajinomaľbou 17. stor., v 90. rokoch 18. stor. sa vrátil k naturalistickým krajinám zobrazeným plasticky, s jasnou farebnosťou a s množstvom minuciózne stvárnených detailov (Krajina so stromami, 1794). Venoval sa aj žánrovej maľbe, maľoval výjavy z lovov a bitiek (Lov v Tegernsee, 1824), rurálne scény i skupinové portréty. Za hlavné dielo jeho vrcholného obdobia sa pokladajú monumentálne romanticko-klasicistické bojové scény v banketovej sále mníchovskej kráľovskej rezidencie (1808 – 15). V neskoršej tvorbe sa sústredil na maloformátové akvarely a olejomaľby, žánrovo sa orientoval najmä na krajiny so zvieracou a s figurálnou štafážou.

Zverejnené v marci 2017.

Kobellovci [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kobellovci