kobaltový dekor
Porcelánový tanier s drakmi a lotosmi, maľba kobaltom pod glazúrou, začiatok 16. stor., Metropolitné múzeum umenia, New York
kobaltový dekor — druh maliarskeho dekoru na keramike a porceláne, maľba kobaltovými farbami, najmä kobaltovou modrou. Keďže kobaltovú modrú možno bez zmeny vypaľovať pri vysokej teplote, často sa používala vo výzdobe keramiky (maľba na keramickú glazúru, predovšetkým však pod ňu). Technika sa pravdepodobne vyvinula v 9. stor. v Strednej Ázii, kde sa nachádzajú ložiská kobaltu (najmä v strednom Iráne). Tamojší hrnčiari experimentovali s jeho využitím na zhotovenie maliarskeho dekoru na bielom povrchu keramiky. V 9. stor. sa kobaltový dekor začal používať vo výzdobe porcelánu v Číne, vrcholným obdobím jeho uplatnenia vo výzdobe čínskeho porcelánu bolo 14. – 17. stor. (→ clair-de-lune). V 13. stor. začal čínsky porcelán s kobaltovým dekorom významne ovplyvňovať islamskú keramiku (→ iznická keramika). Od 16. stor. sa kobaltový dekor ovplyvnený čínskym porcelánom uplatňoval aj v Európe (imitácie čínskeho porcelánu s kobaltovým dekorom vyrábala väčšina európskych porcelánok; → chinoizéria). Kobaltový dekor sa presadil v delftskej fajanse 17. – 18. stor., používali ho však viaceré európske porcelánky, napr. porcelánka v Meissene (tzv. cibuľový vzor).