Kobajaši, Masaki

Kobajaši, Masaki, 14. 2. 1916 Otaru, prefektúra Hokkaido – 4. 10. 1996 Tokio — japonský filmový režisér, producent a scenárista, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov japonskej povojnovej kinematografie. R. 1933 – 41 študoval dejiny východného umenia na Tokijskej univerzite. Od 1941 asistent réžie v štúdiách spoločnosti Šóčiku, 1942 – 44 slúžil v japonskej cisárskej armáde, 1947 – 52 asistent režiséra Keisukeho Kinošitu (*1912, †1998). R. 1952 nakrútil svoj prvý film Mladosť môjho syna (Musuko no seišun). Ako presvedčený pacifista sa v prvých čiernobielych filmových dielach vyrovnával s traumatizujúcimi zážitkami z 2. svetovej vojny. Od denníka tzv. malých vojnových zločincov (Izba s hrubými stenami, Kabe acuki heja, 1953) sa v tvorbe dostal k rozsiahlej, viac ako deväťhodinovej protivojnovej trilógii Ľudský údel (Ningen no džóken, 1959 – 61), ktorou si získal medzinárodné uznanie. Prostredníctvom hlavnej postavy v nej podáva príbeh vojaka, ktorý je počas vojenských operácií v Mandžusku nútený kruto zaobchádzať s čínskymi zajatcami i so svojimi podriadenými, spolubojovníkov vedie na istú smrť a napokon sám skončí ako vojnový zločinec v zajatí. Kobajašiho tragický pocit však kulminuje vo filmoch so samurajskou tematikou Harakiri (Seppuku, 1962; Cena poroty na festivale v Cannes, 1963) a Vzbura (Džói uči, 1967), ktorými sa zaradil ku klasikom samurajskej drámy. Spochybňuje v nich dovtedy idealizovaný samurajský etický kódex a poukazuje na zničujúce dôsledky jeho zneužívania vládnucimi elitami. Obrat k fantastike znamenal jeho prvý farebný film Kwaidan (K., 1964; Cena poroty na festivale v Cannes, 1965) na motívy starých japonských legiend literárne spracovaných americkým spisovateľom Lafcadiom Hearnom (*1850, †1904) žijúcim v Japonsku. K jeho najvýznamnejším filmom zo 70. rokov 20. stor. patria Obeť života (Inoči bónifuro, 1971) a Skamenelina (Kaseki, 1975) o tokijskom veľkopodnikateľovi, ktorý po diagnostikovaní rakoviny postupne prehodnocuje svoj život. Ďalšie filmy: Óda na unaveného človeka (Nihon no seišun, 1968), Horúce vášne jesene (Moeru aki, 1979) a i.