koala

Text hesla

koala [austrálske jazyky > angl.], Phascolarctos — rod z triedy cicavce (Mammalia), podtrieda vačkovce (Marsupialia), rad kengury (Diprotodontia), čeľaď koalovité. Samotárske živočíchy vých. a juhových. Austrálie, ktoré žijú na stromoch a vedia skákať a dobre plávať.

Patrí sem jediný druh koala medvedíkovitá (Phascolarctos cinereus), ktorá výzorom a správaním pripomína malé medvieďa. Má oválnu hlavu, veľké okrúhle uši, drobné čierne oči, výrazne zaoblený čierny nos, zavalité, 65 – 90 cm dlhé telo bez chvosta, hmotnosť 4 – 15 kg (samce a populácie z južnejších oblastí Austrálie bývajú aj o polovicu väčšie ako zo severnejších oblastí), končatiny s 5 prstami so silnými pazúrmi prispôsobené na šplhanie po stromoch (na prednej končatine majú dva protistojné prsty, čím zvyšujú silu úchopu, na zadnej majú druhý a tretí prst zrastený) a sivú alebo sivohnedú, na bruchu a koncoch uší hustú mäkkú bielu srsť. Živia sa takmer výlučne listami niektorých druhov eukalyptov (sú adaptované na jedy, ktoré obsahujú) obsahujúcimi veľa vlákniny (na jej spracovanie využívajú mikrobiálnu flóru v slepom čreve, ktoré je dlhé 1,8 – 2,5 m), ale málo proteínov (majú nízku energetickú hodnotu), preto musia koaly šetriť energiu spomalením metabolizmu a väčšinu dňa prespia na stromoch. Koaly zvyčajne nepijú vodu, prijímajú ju len z rastlinnej potravy. Samice majú dve oddelené maternice, každú s vlastnou bočnou pošvou, samce rozoklaný penis. Pária sa v zime, po 35-dňovej gravidite samica rodí zvyčajne jedno nevyvinuté mláďa, ktoré sa po pôrode vyškriabe do vaku matky, kde sa prisaje na jednu z dvoch bradaviek a ďalej sa vyvíja. Vo veku 6 – 7 mesiacov, keď sa už doň nezmestí, ho matka nosí na chrbte. Vak samíc sa otvára smerom dozadu k ritnému otvoru (ak mláďatám nestačí materské mlieko, dokrmujú sa fermentovanou kašou z eukalyptových listov vychádzajúcou z ritného otvoru matky). Koaly sa dorozumievajú hlasným volaním, v zajatí sa dožívajú až 17 rokov.

V minulosti ich človek lovil najmä pre kožušinu vyznačujúcu sa jemným hustým vlasom v odtieňoch od sivej až po hnedú farbu, ktorá sa najmä začiatkom 20. stor. používala na zhotovovanie častí odevov, predložiek ap. V súčasnosti sú koaly zákonom chránené, ohrozuje ich najmä zánik pôvodných biotopov.

Popis ilustrácie

Koala medvedíkovitá

Text hesla

koala [austrálske jazyky > angl.], Phascolarctos — rod z triedy cicavce (Mammalia), podtrieda vačkovce (Marsupialia), rad kengury (Diprotodontia), čeľaď koalovité. Samotárske živočíchy vých. a juhových. Austrálie, ktoré žijú na stromoch a vedia skákať a dobre plávať.

Patrí sem jediný druh koala medvedíkovitá (Phascolarctos cinereus), ktorá výzorom a správaním pripomína malé medvieďa. Má oválnu hlavu, veľké okrúhle uši, drobné čierne oči, výrazne zaoblený čierny nos, zavalité, 65 – 90 cm dlhé telo bez chvosta, hmotnosť 4 – 15 kg (samce a populácie z južnejších oblastí Austrálie bývajú aj o polovicu väčšie ako zo severnejších oblastí), končatiny s 5 prstami so silnými pazúrmi prispôsobené na šplhanie po stromoch (na prednej končatine majú dva protistojné prsty, čím zvyšujú silu úchopu, na zadnej majú druhý a tretí prst zrastený) a sivú alebo sivohnedú, na bruchu a koncoch uší hustú mäkkú bielu srsť. Živia sa takmer výlučne listami niektorých druhov eukalyptov (sú adaptované na jedy, ktoré obsahujú) obsahujúcimi veľa vlákniny (na jej spracovanie využívajú mikrobiálnu flóru v slepom čreve, ktoré je dlhé 1,8 – 2,5 m), ale málo proteínov (majú nízku energetickú hodnotu), preto musia koaly šetriť energiu spomalením metabolizmu a väčšinu dňa prespia na stromoch. Koaly zvyčajne nepijú vodu, prijímajú ju len z rastlinnej potravy. Samice majú dve oddelené maternice, každú s vlastnou bočnou pošvou, samce rozoklaný penis. Pária sa v zime, po 35-dňovej gravidite samica rodí zvyčajne jedno nevyvinuté mláďa, ktoré sa po pôrode vyškriabe do vaku matky, kde sa prisaje na jednu z dvoch bradaviek a ďalej sa vyvíja. Vo veku 6 – 7 mesiacov, keď sa už doň nezmestí, ho matka nosí na chrbte. Vak samíc sa otvára smerom dozadu k ritnému otvoru (ak mláďatám nestačí materské mlieko, dokrmujú sa fermentovanou kašou z eukalyptových listov vychádzajúcou z ritného otvoru matky). Koaly sa dorozumievajú hlasným volaním, v zajatí sa dožívajú až 17 rokov.

V minulosti ich človek lovil najmä pre kožušinu vyznačujúcu sa jemným hustým vlasom v odtieňoch od sivej až po hnedú farbu, ktorá sa najmä začiatkom 20. stor. používala na zhotovovanie častí odevov, predložiek ap. V súčasnosti sú koaly zákonom chránené, ohrozuje ich najmä zánik pôvodných biotopov.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Koala [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-07-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/koala