Knut IV. Svätý

Knut IV. Svätý, okolo 1042 Anglicko — 10. 7. 1086 Odense — dánsky kráľ (od 1080), nemanželský syn Svenda II. Estridssøna. V mladosti sa zúčastňoval na vikinských výbojoch v Británii a v Pobaltí. Po otcovej smrti (1074) bol vo švédskom exile, pravdepodobne sa podieľal na opozícii proti nevlastnému bratovi Haraldovi III. Henovi (†1080), ktorého vystriedal na tróne. Horlivo podporoval cirkev štedrými donáciami (v Lunde inicioval založenie katedrálnej školy, najstaršej vzdelávacej inštitúcie na severe Európy, založil opátstvo v Odense), vymáhal platenie desiatkov, čím si znepriatelil vidiecku šľachtu. Sústredil sa na posilnenie panovníckej autority na úkor šľachty. Zamýšľal obnoviť moc svojho rodu v Británii, no k invázii sa neodhodlal pre konflikt s Rímsko-nemeckou ríšou (centralizačné a výbojné plány navyše narážali na odpor šľachty). S bratom Benediktom a družinou bol zavraždený rebelmi počas sedliackeho povstania v kostole Opátstva sv. Albana v Odense, kam sa uchýlil. R. 1101 bol kanonizovaný ako prvý dánsky svätec. Je národným patrónom Dánska (sviatok 10. júla).