Knut II. Veľký
Knut II. Veľký, dán. Knud den Store, angl. Cnut (Canute) the Great, asi 995 – 12. 11. 1035 Shaftesbury, dnes grófstvo Dorset, pochovaný vo Winchestri, Anglicko — dánsky (od 1018), anglický (od 1016, ako Knut I.) a nórsky (od 1028) kráľ, syn Svenda I. Tveskæga, brat Haralda II. (vládol 1014 – 18). Presný dátum a miesto jeho narodenia nie sú spoľahlivo doložené, podľa tradície sa však v mladom veku zúčastnil vikinskej výpravy do Anglicka (1003 – 04). Svojho otca sprevádzal aj na úspešnej vikinskej výprave 1013/14, počas ktorej bolo Anglicko dobyté. Po otcovej smrti (1014) bol vojskom zvolený za suveréna dobytého územia (pôvodne Danelaw), pre odpor tamojších veľmožov však musel ujsť do Dánska. Na jeseň 1015 sa s početným vojskom vrátil, postupne si podmanil väčšinu severovýchodného Anglicka a po smrti Edmunda II. Ironsida bol na Vianoce 1016 v Londýne korunovaný za anglického kráľa. Aby si upevnil pozíciu, oženil sa s vdovou po kráľovi Ethelredovi II. a donútil viacerých členov porazenej dynastie z Wessexu odísť do exilu (do Normandie, aj do Uhorska).
Po Haraldovej smrti (1018) zdedil dánsky trón, sídlil však v Anglicku. Viedol výboje proti polabským Slovanom a víťazstvom nad švédsko-nórskou koalíciou v bitke pri ústí rieky Helgeå (1026) v dnešnom južnom Švédsku potvrdil svoju hegemóniu v oblasti Baltského mora. Získal tak vládu v Nórsku (korunovaný v Trondheime 1028) a v častiach Švédska, čím sa stal panovníkom rozľahlej ríše a zároveň jedným z najmocnejších európskych panovníkov (→ Imperium Maris Nordici). Uzatvorením spojenectva s rímsko-nemeckým cisárom Konrádom II. proti Poľsku získal 1026 územie Šlezvicka, prestíž si zabezpečil aj účasťou na cisárovej korunovačnej púti (tzv. rímska jazda, 1027). Prechodne stabilizoval pomery v Nórsku, v 30. rokoch 11. stor. sa zameral na Škótsko a Írsko, kde sa mu podarilo zabezpečiť si značný vplyv. Po jeho smrti sa však mohutná ríša rozpadla.