Kmetty, János
Kmetty [-ti], János, 23. 12. 1889 Miškovec – 16. 11. 1975 Budapešť — maďarský maliar, grafik a výtvarný pedagóg.
R. 1901 – 08 žil v Košiciach, kde získal základy výtvarného vzdelania u E. Halásza-Hradila. V štúdiu pokračoval súkromne v Budapešti. R. 1911 študoval na Académie Julian v Paríži, kde ho ovplyvnili moderné tendencie i klasické umenie. Po návrate do Budapešti rozvinul vlastný maliarsky štýl. V ťažiskovom období tvorby (1911 – 18) maľoval kubistické diela s prísnou racionálnou výstavbou (Autoportrét, 1911; Autoportrét s jablkom, 1912). R. 1912 sa pridal k moderným umelcom v umeleckej kolónii v Kecskeméte. V pohľadoch na mesto ovplyvnených orfizmom zdôrazňoval geometrický poriadok (Časť Kecskemétu, 1913), v biblických kompozíciách analyzoval formy a aktualizoval príbeh (Nanebovstúpenie, 1913). Okolo 1916 došlo ku klasicizácii jeho maliarskeho prejavu, k svojráznej symbióze avantgardy s tradíciou. V jeho dielach prevládli plastické formy, pevné kontúry a monochrómna farebnosť (Žena s hrnčekom, 1916). V tomto období bol v kontakte s L. Kassákom a s umelcami z hnutia Ma (Dnešok). V 20. rokoch 20. stor. pokračoval v skúmaní priestoru v kubistických zátišiach, v 30. rokoch 20. stor. sa rozjasnila jeho monochromatická paleta, farebnosť sa stala dekoratívnejšou, v kompozíciách sa presadili naturalistické prvky (Zátišie s gitarou, 1934). Od 1945 žil v Szentendre, kde sa stal členom umeleckej kolónie. R. 1946 – 69 vyučoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. V 50. rokoch 20. stor. kubistický priestor v jeho maľbách nadobudol kryštálovú štruktúru a stal sa výrazom vnútorného napätia. V zátišiach varioval tie isté témy: skromne zariadený ateliér, prestretý stôl s drapériou a ovocím (Ateliér, 1958). V 60. rokoch 20. stor. prenikli do jeho tvorby civilistické motívy (Prechádzajúci, 1963). Štruktúra obrazu sa stala abstraktnejšou a expresívnejšou, evokovala rané orfistické kompozície (Szentendre, 1968). V 70. rokoch 20. stor. vytváral aj vitráže, v ktorých pokračoval v abstrahovaní figurálneho motívu (Vitráž, 1970). Bol majstrom puritánskej kompozície založenej na dynamickej rovnováhe prvkov. R. 1981 bolo v Szentendre otvorené Múzeum Jánosa Kmettyho.
János Kmetty: Ženský akt, 1916 – 17, Východoslovenská galéria, Košice
Kmetty [-ti], János, 23. 12. 1889 Miškovec – 16. 11. 1975 Budapešť — maďarský maliar, grafik a výtvarný pedagóg.
R. 1901 – 08 žil v Košiciach, kde získal základy výtvarného vzdelania u E. Halásza-Hradila. V štúdiu pokračoval súkromne v Budapešti. R. 1911 študoval na Académie Julian v Paríži, kde ho ovplyvnili moderné tendencie i klasické umenie. Po návrate do Budapešti rozvinul vlastný maliarsky štýl. V ťažiskovom období tvorby (1911 – 18) maľoval kubistické diela s prísnou racionálnou výstavbou (Autoportrét, 1911; Autoportrét s jablkom, 1912). R. 1912 sa pridal k moderným umelcom v umeleckej kolónii v Kecskeméte. V pohľadoch na mesto ovplyvnených orfizmom zdôrazňoval geometrický poriadok (Časť Kecskemétu, 1913), v biblických kompozíciách analyzoval formy a aktualizoval príbeh (Nanebovstúpenie, 1913). Okolo 1916 došlo ku klasicizácii jeho maliarskeho prejavu, k svojráznej symbióze avantgardy s tradíciou. V jeho dielach prevládli plastické formy, pevné kontúry a monochrómna farebnosť (Žena s hrnčekom, 1916). V tomto období bol v kontakte s L. Kassákom a s umelcami z hnutia Ma (Dnešok). V 20. rokoch 20. stor. pokračoval v skúmaní priestoru v kubistických zátišiach, v 30. rokoch 20. stor. sa rozjasnila jeho monochromatická paleta, farebnosť sa stala dekoratívnejšou, v kompozíciách sa presadili naturalistické prvky (Zátišie s gitarou, 1934). Od 1945 žil v Szentendre, kde sa stal členom umeleckej kolónie. R. 1946 – 69 vyučoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. V 50. rokoch 20. stor. kubistický priestor v jeho maľbách nadobudol kryštálovú štruktúru a stal sa výrazom vnútorného napätia. V zátišiach varioval tie isté témy: skromne zariadený ateliér, prestretý stôl s drapériou a ovocím (Ateliér, 1958). V 60. rokoch 20. stor. prenikli do jeho tvorby civilistické motívy (Prechádzajúci, 1963). Štruktúra obrazu sa stala abstraktnejšou a expresívnejšou, evokovala rané orfistické kompozície (Szentendre, 1968). V 70. rokoch 20. stor. vytváral aj vitráže, v ktorých pokračoval v abstrahovaní figurálneho motívu (Vitráž, 1970). Bol majstrom puritánskej kompozície založenej na dynamickej rovnováhe prvkov. R. 1981 bolo v Szentendre otvorené Múzeum Jánosa Kmettyho.