klinická biochémia

klinická biochémia — základný a integrujúci lekársky odbor zaoberajúci sa biochemickými analýzami telových tekutín, buniek a tkanív, ako aj intepretáciou získaných laboratórnych výsledkov. Interdisciplinárny odbor, ktorý patrí k liečebným a vyšetrovacím zložkám zdravotnej starostlivosti a poskytuje informácie o zdravotnom stave vyšetrovaných osôb na základe laboratórnych a priamych vyšetrení odrážajúcich metabolické funkcie organizmu; aktívne sa podieľa na včasnom rozpoznaní objektívnych prejavov choroby, zhodnotení zdravotného stavu, stanovení diagnózy, určení prognózy, ako aj na sledovaní liečby a jej účinnosti, pomáha pri preventívnom vyhľadávaní potenciálne chorých a pri odhaľovaní vrodených metabolických porúch. Zahŕňa znalosti a praktické zručnosti nielen z oblasti biochémie, ale aj z molekulárnej biológie, hematológie, imunológie, mikrobiológie, bakteriológie, virológie a parazitológie. Klinická biochémia sa formovala ako samostatný odbor v 50. – 60. rokoch 20. stor., spočiatku bola súčasťou vnútorného lekárstva (internej medicíny), neskôr s rastúcim počtom vyšetrení, významom a zložitosťou klinicko-biochemických metód došlo k jej osamostatneniu.