Klinger, Max

Klinger, Max, 18. 2. 1857 Lipsko – 4. 7. 1920 Grossjena, dnes miestna časť Naumburgu — nemecký maliar, grafik a sochár. Študoval na akadémiách v Karlsruhe a Berlíne. V ranej tvorbe bol ovplyvnený impresionizmom a A. Böcklinom.

Významná je jeho grafická tvorba ovplyvnená najmä dielami F. Goyu a G. Dorého, napr. cyklus Rukavička (1878 – 81), v ktorom anticipoval surrealizmus a reflektoval začiatky psychoanalýzy. R. 1883 – 94 vytvoril svoje hlavné grafické cykly (Život, 1883; Drámy, 1883; Láska, 1887, O smrti, časť I, 1889; Brahmsova fantázia, 1894), ktoré významne ovplyvnili súdobé výtvarné umenie. R. 1885 – 86 žil v Paríži a 1888 – 93 v Ríme, kde študoval renesančné a antické umenie, 1893 sa usadil v Lipsku, kde sa jeho ateliér stal jedným z hlavných centier kultúrneho života.

K jeho najvýznamnejším dielam patrí monumentálny Paridov súd (1885 – 87), v ktorom prepojil maľbu, architektúru a sochárstvo (intenzívne sa zaoberal teóriami gesamtkunstwerku).

V maľbe spojil naturalizmus s imaginatívnym idealizmom vychádzajúcim z antiky a raného kresťanstva (Kristus na Olympe, 1897).

V sochárskej tvorbe sa snažil obnoviť techniky antického polychrómneho sochárstva (napr. sochy pozostávajúce z viacerých druhov kameňa alebo z rôznych materiálov; Nová Salome, 1893; Kasandra, 1895). K jeho najvýznamnejším sochárskym dielam patrí Beethoven (1902), monumentálny pomník, na ktorom pracoval viac ako 20 rokov (dnes v Museum der bildenden Künste v Lipsku). Vo svojej tvorbe sa zaoberal najmä témami smrti, lásky a sexuality, pričom zachytil súdobé sociálne a rodové napätie. Uplatňoval symbolické a alegorické obrazy, bohatú imagináciu i originálne podanie klasických tém. Jeho diela ovplyvnili mnohých secesných a moderných umelcov (K. Kollwitzovú, A. Kubina, M. Ernsta, E. Muncha, G. de Chirica a i.).