Klimt, Gustav

Klimt, Gustav, 14. 7. 1862 Baumgarten, dnes súčasť Viedne – 6. 2. 1918 Viedeň — rakúsky maliar a kresliar. Jeden z najvýznamnejších maliarov 20. stor.

R. 1873 – 83 študoval na Umeleckopriemyselnej škole vo Viedni. V ranej tvorbe spolu s bratom, maliarom Ernestom Klimtom (*1864, †1892), a maliarom Franzom von Matsch (*1861, †1942) vytvoril množstvo dekoratívnych malieb vo významných verejných budovách (napr. v Národnom divadle v Bukurešti, 1885; v divadle v Karlových Varoch, 1886; v Umeleckohistorickom múzeu vo Viedni, 1891). Tieto diela, ktoré vychádzali zo súdobého akademizmu, boli veľmi dobre prijaté verejnosťou a získali mu značnú popularitu.

R. 1894 bol spolu s F. von Matschom poverený maliarskou výzdobou auly Viedenskej univerzity, na ktorej pracoval nasledujúcich 10 rokov (Filozofia, 1899 – 1907; Medicína, 1900 – 01; Právo, 1903 – 07; všetky zničené 1944). V tomto období sa oboznámil so súdobým európskym avantgardným umením, najmä so symbolizmom a secesiou, čo prinieslo radikálnu zmenu jeho štýlu. Ovplyvnili ho F. Khnopff, A. Beardsley a J. Toorop, byzantské a mykénske umenie, impresionizmus i symbolizmus, v neskoršej tvorbe aj japonské a orientálne umenie.

Jeden z hlavných predstaviteľov secesie, 1897 spoluzakladateľ a prvý prezident hnutia Viedenská secesia. Jeho diela pre Viedenskú univerzitu (v novom, secesnom dekoratívnom štýle) vzbudili veľký odpor verejnosti i umeleckej kritiky (pre obscénnosť a pornografiu) a nikdy neboli osadené. K významným Klimtovým monumentálnym dekoratívnym dielam patria Beethovenov vlys (1902) určený pre 14. výstavu Viedenskej secesie, koncipovaný ako pocta M. Klingerovi a mozaika kombinovaná s maľbou v sídle Palais Stoclet v Bruseli, ktorý navrhol J. Hoffmann (1905 – 11). Vytvoril aj množstvo portrétov príslušníkov bohatej viedenskej buržoázie (Margaret Stonborough-Wittgenstein, 1905; Adele Bloch-Bauer, 1907; Mäda Gertrude Primavesi, 1912).

Hlavnými témami jeho diel boli osudová žena (femme fatale) a ženská sexualita, ktoré zobrazoval v naratívne alegorických dielach s uplatnením bohatstva geometrických dekoratívnych motívov kombinovaných s naturalisticky poňatými ľudskými postavami (Vodné hady, 1904 – 07; Bozk, 1907 – 08; Život a smrť, 1908 – 1915; Panna, 1912 – 13). Vo svojich dielach často využíval zlato. V neskoršej tvorbe maľoval najmä portréty a krajiny (Aleja v parku zámku Kammer, 1912). Bol aj vynikajúcim kresliarom, jeho kresby sa vyznačujú intenzitou a rafinovanosťou línií. Navrhoval aj šperky a textílie, niektoré z nich boli realizované vo Wiener Werkstätte.