Klimo, Ján

Klimo, Ján, 8. 6. 1921 Zvolen – 15. 10. 2001 Bratislava — slovenský herec a režisér, syn Jána Klima, brat Štefana Klima, starý otec M. Kramára. R. 1940 – 45 študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. R. 1942 inicioval vznik hudobného a neskôr aj kabaretného súboru Združenia vysokoškolského študentstva. V lete 1943 sa stal členom frontového divadla, s ktorým na vých. fronte odohral asi 20 predstavení.

Od 1945 člen novozaloženého súboru činohry Národného divadla v Košiciach (dnes Štátne divadlo Košice), kde sa predstavil v postavách Miška (J. G. Tajovský: Ženský zákon, 1945), Lucenzia (W. Shakespeare: Skrotenie zlej ženy, 1949) či Kozáka (J. Záborský: Najdúch, 1948). Od 1949 sa venoval aj réžii, režíroval rozprávky pre deti (Sergej Michalkov: Bolo raz kráľovstvo, 1949; Jevgenij Švarc: Snehová kráľovná, 1949, na motívy rovnomennej rozprávky H. Ch. Andersena; Kazimír Kremničan: O troch Číňankoch, 1950).

R. 1951 – 53 asistent réžie v činohre SND, 1953 – 60 režisér a umelecký šéf Novej scény, činohry pre mládež, od 1960 režisér činohry Novej scény v Bratislave, kde režíroval najmä hry pre deti a mládež (J. Kákoš: Chlapec z Gori, 1955; adaptácia poviedky M. Kukučína Mladé letá, 1955, réžia televíznej úpravy, 1962; P. Kohout: Taká láska, 1959) a komédie (A. de Musset: S láskou sa neradno zahrávať, 1958; Alexander Volodin: Päť večerov, 1959; C. Goldoni: Klebetnice, 1963, a Luhár, 1965; W. Shakespeare: Mnoho kriku pre nič, 1966). Herecky sa predstavil v úlohe Dušana Havrana v div. hre Marína Havranová od I. Stodolu v réžii J. Budského (1956), ako aj vo filmoch V. Bahnu (Posledná bosorka, 1956; Zemianska česť, 1957), P. Bielika (Kapitán Dabač, 1959; Jánošík, 1962) a Jána Lacka (Skalní v ofsajde, 1960). Po divadelnej sezóne 1965/66 sa venoval práci v rozhlase, televízii, dabingu a vo filme. Začiatkom 70. rokov 20. stor. pôsobil ako asistent K. L. Zachara na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave.