Kláštor pod Znievom

Kláštor pod Znievom — obec v okrese Martin v Žilinskom kraji v západnej časti Turčianskej kotliny na jej styku s Malou Fatrou, 510 m n. m.; 1 757 obyvateľov (2021); miestne časti: Kláštor pod Znievom, Lazany. Územie v kotline je budované treťohornými usadeninami pokrytými riečnymi nánosmi, má pahorkatinný reliéf, je prevažne odlesnené. Územie v pohorí je budované druhohornými vápencami, má hornatinný reliéf, je zalesnené bučinami a jedľo-bučinami, vo vyšších nadmorských výškach smrečinami.

Obec je písomne doložená v roku 1111 ako Turz, 1113 villa sanctus Ypoliti, 1183 Turz, 1242 Turuch, 1245 Turuz, 1246 Turuch, Thuruch, 1250 Turuch, 1251 Turul, 1252 Turuch, Turuc, 1257 Turch, 1258 Turuch, Thurocz, Twruch, v rokoch 1302, 1303 Turch, v roku 1304 Thuruch, v rokoch 1305, 1306, 1315, 1316 Turch, v roku 1317 Turoch, 1318 Turch, 1319 Turocz, Turcz, 1321 Turach, 1323 Turch, Thurch, 1422 Thuroch, 1559 Varalia, 1560 Znyo, 1722 Várallya, 1773 Znio-Várallya, Kloster, Klaster, 1786 Znio-Wárallya, Kloster, Klasster, 1808 Zniovárallya, Znyiovárallya, Kloster, Kühhorn, Kloster-Kühhorn, Klásster, 1863 Znyóvárallya, 1873 Klastorznióváralja, v rokoch 1877 – 1913 Znióváralja, v roku 1920 Kláštor pod Zniovom, 1927 Kláštor pod Znievom.

Patrila Zoborskému kláštoru. V roku 1183 je tam doložené mýto. V roku 1266 obec získala mestské výsady podľa krupinského práva (potvrdené 1268), o ktoré však viedla v nasledujúcich stor. spory a v roku 1666 sa ich musela vzdať. V roku 1243 je nad obcou doložený hrad Zniev. V roku 1248 tam premonštráti založili kláštor (priamo podriadený materskému kláštoru v Prémontré v Pikardii vo Francúzsku) a Turčianske prepoštstvo Panny Márie. V roku 1251 Belo IV. vydal zakladaciu listinu kláštora a listinou z roku 1252 mu daroval niekoľko osád a dedín i dôchodky z rôznych častí kráľovstva. Od začiatku tam existovala kláštorná škola, v rokoch 1251 – 1780 plnil kláštor aj funkciu hodnoverného miesta. Jeho obvod zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen a Trenčín. Poddaní kláštora boli vyňatí spod právomoci turčianskeho komesa (správcu Turčianskej župy) a podliehali len svojej zemepanskej vrchnosti, ktorej platili desiatky a pre ktorú vykonávali roboty. V nasledujúcich desaťročiach 13. stor. získali premonštráti ďalšie majetky, o ktoré museli neskôr viesť súdne spory. Na základe privilégií sa stali najväčšími feudálmi v Turci. V roku 1442 dal Vladislav III. Varnenčík (Vladislav I.) celý majetok prepoštstva českému žoldnierovi Nebojsovi, ktorý kláštor opevnil. V roku 1541 premonštráti kláštor opustili. V roku 1566 sa hrad i prepoštstvo dostali spolu so všetkými majetkami do rúk ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha, sídliaceho v Trnave. V roku 1586 získali prepoštstvo jezuiti z Trnavy, ktorí v roku 1586 v Kláštore pod Znievom zriadili kolégium. Na začiatku 18. stor. tam bola založená aj umelecko-rezbárska škola (jediná v Uhorsku), obec získala právo variť pivo (1732) a intenzívne sa rozvíjalo olejkárstvo. Po zrušení jezuitskej rehole (1773) prešli majetky prepoštstva do pôsobnosti novozriadeného študijného fondu (založený Máriou Teréziou na podporu školstva). V rokoch 1869 – 74 tam pôsobilo jedno z troch slovenských patronátnych gymnázií (obnovené 1919, zrušené 1959), na ktorého čele stál Martin Čulen, a v rokoch 1870 – 1910 učiteľský ústav (1911 presťahovaný do Turčianskych Teplíc). Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, remeslami a obchodom. V roku 1971 bola k obci pričlenená obec Lazany (doložená 1430 ako Lazan, 1773 Lazán, Lazanj, 1786 Lazán, 1808 Lazán, Lazany, 1863 – 88 Lazán, 1892 – 95 Lazan, 1898 – 1907 Lazán, 1913 Lazány, 1920 – 71 Lazany), ktorá patrila hradu Bojnice a od roku 1479 prepoštstvu v Bojniciach. V 14. – 15. stor. sa v jej chotári ťažilo zlato.

Archeologické nálezy: stopy osídlenia z neolitu, bronzovej, halštatskej a laténskej doby, nález rímskych mincí.

Stavebné pamiatky: pôvodný premonštrátsky kláštor (Turčiansky konvent, založený 1251 kráľom Belom IV., do 1541 premonštrátsky, 1586 – 1604 a 1637 – 1773 patril trnavským jezuitom, v 16. – 17. stor. sídlo Turčianskeho prepoštstva Panny Márie; z pôvodného ranogotického kláštora sa zachoval ranogotický jednoloďový kláštorný Kostol nanebovzatia Panny Márie približne z 1250, upravený v 14. – 15. stor., neskorogoticky zaklenutý začiatkom 16. stor. a kláštorné budovy v jadre čiastočne pochádzajúce zo 14. – 15. stor., neskororenesančne prestavané v 2. polovici 16. stor., barokovo upravené v 17. stor., obnovené v 19. stor.) so záhradou (založenou v 18. stor.); prvá budova slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia (vznikla 1822 z iniciatívy Točekovcov zlúčením dvoch pôvodne samostatných barokových objektov z 18. stor., upravovaná v 19. stor., 1991 – 2002; od 1975 je tam pamätná izba venovaná dejinám obce); farský Kostol sv. Mikuláša (pôvodne ranogotický z 2. polovice 13. stor., barokovo prestavaný po 1728); na kalvárii baroková Kaplnka Sv. kríža (1728 – 29, ohradená múrom s pôvodne 7, v súčasnosti so 6 zachovanými zastaveniami krížovej cesty, 1935 bolo severne vybudovaných 14 zastavení novej krížovej cesty); bývalá radnica (1780, na mieste staršej, drevenej z 1728); katolícka fara (1. polovica 16. stor., barokovo upravená 1746 a v 19. – 20. stor.); baroková škola (1. polovica 18. stor., upravená 1785, prestavaná 1878); v časti Lazany klasicistická kúria (18. stor.); neskorobaroková socha sv. Floriána (1768), socha sv. Jána Nepomuckého (1833); klasicistický Stĺp Sv. Trojice (1837); na cintoríne viaceré umelecky hodnotné náhrobky rodiny Točekovcov (19. stor.).

Asi 3 km západne od obce zrúcanina hradu Zniev.

V katastri obce sa nachádza NPR Kláštorské lúky a vrt prírodnej minerálnej vody, pri ktorom v roku 1977 vznikla v obci plniareň minerálnej vody Kláštorná.