klasifikácia živočíchov

Text hesla

klasifikácia živočíchov — triedenie a zaraďovanie živočíšnych organizmov podľa určitých kritérií (→ klasifikácia). Prvé delenie živočíchov je známe od Aristotela, ktorý ich na základe svojich poznatkov (skúmal telesnú stavbu živočíchov, pitval ich a porovnával) rozdelil na dve hlavné skupiny: živočíchy bez krvi (dnešné bezstavovce, Anaima) a na živočíchy s krvou (dnešné stavovce, Enaima), ktoré delil ďalej na podskupiny: živočíchy bez krvi na mäkké (hlavonožce), mäkkoškrupinaté (vyššie kôrovce), tvrdoškrupinaté (ulitníky a lastúrniky) a hmyz (hmyz, červy a pavúkovce), živočíchy s krvou na živorodé štvornožce (cicavce), vajcorodé štvornožce (plazy), vajcorodé dvojnožce (vtáky), živorodé vodné pľúcnaté beznožce (veľryby), vajcorodé šupinaté alebo hladkokožé beznožce a žiabernaté (ryby); v diele Dejiny živočíchov (lat. Historia animalium, 10 zv.) opísal asi 400 druhov živočíchov.

Ďalšie významné delenie živočíchov pochádza od Plínia Staršieho, ktorý sa však nedržal dovtedajších poznatkov a netriedil živočíchy podľa spoločných príbuzenských znakov, ale podľa prostredia, v ktorom žijú, ich rozdelil do troch hlavných skupín: suchozemské, vodné a žijúce vo vzduchu. Aj keď išlo o primitívne, umelé delenie, používalo sa mnohé stáročia. Až C. Gesner vo svojom diele Dejiny živočíchov (Historia animalium, 4 zv., 1551 – 58), ktoré bolo v 16. a 17. stor. považované za základnú zoologickú prácu, rozdelil živočíchy podľa Aristotelovej klasifikácie a abecedne ich zoradil. Koncom 17. stor. sa anglický prírodovedec J. Ray pokúsil vytvoriť prirodzený systém recentných živočíchov a za základnú jednotku sústavy použil druh. Pojem druh presnejšie definoval a prvý vedecký systém triedenia živočíšnych organizmov zaviedol v polovici 18. stor. C. Linné, ktorý na základe morfologických znakov opísal a do 6 tried (1. cicavce, 2. vtáky, 3. plazy a obojživelníky, 4. ryby, 5. hmyz, 6. červy) začlenil okolo 4 400 druhov živočíchov; v každej triede je základnou jednotkou druh (species), príbuzné druhy spojil do rodu (genus), príbuzné rody do radu (ordo) a rady do triedy (classis). Živočíchy nazval dvoma menami, pričom prvé meno je meno rodu a druhé meno druhu (→ binomická nomenklatúra). V 19. stor. sa otázkou klasifikácie živočíchov zaoberali najmä francúzski zoológovia G. de Cuvier, ktorý na základe porovnávacej anatómie určil 4 kmene živočíchov nazvané neskôr typy (stavovce, mäkkýše, živočíchy s článkovaným telom a živočíchy s lúčovitou stavbou tela, ktoré neskôr rozdelil do 19 tried; živočíchy patriace do daného typu majú rovnaké alebo podobné telesné znaky a istú jednotnosť v stavbe tela), a jeho názorový odporca J.-B. Lamarck, ktorý zohľadňoval myšlienku evolúcie a živočíchy rozdelil na dve hlavné skupiny: bezstavovce s 10 triedami a stavovce so 4 triedami.

Koncom 20. a začiatkom 21. stor. sa na základe rozvoja molekulárnej biológie a používania kladistických metód nazhromaždilo množstvo nových poznatkov o monofyletických skupinách živočíchov a vznikli nové systémy, ktoré boli vytvorené na základe molekulárnych údajov získaných metódami molekulárnej biológie a genetiky (predovšetkým analýzy DNA), nie sú však zjednotené; napr. trieda ulitníky (Gastropoda) z kmeňa mäkkýše (Mollusca), ktorá sa v starších zoologických systémoch členila na 3 podtriedy s 12 radmi, je v súčasnosti rozčlenená do 22 kladistických vetiev aj s množstvom nových čeľadí. Vo vetve môžu pri sebe stáť primitívne i veľmi pokročilé druhy (taxóny), všetky však musia mať spoločný fylogenetický pôvod; v systéme ulitníkov sú aj vetvy s nerovnakou hierarchickou úrovňou, ktoré stoja medzi nadčeľaďou a triedou.

Zverejnené v marci 2017.

Klasifikácia živočíchov [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-06-22 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/klasifikacia-zivocichov