klasický tanec

klasický tanec — v širšom význame historickým vývojom ustálený a kodifikovaný európsky systém pohybovo-výrazových prostriedkov využívaný v umeleckom procese tvorby baletných inscenácií, resp. v baletnej choreografii; druh javiskového tanca (balet, divadelný tanec). V užšom význame technika klasického tanca, ktorá pozostáva z techniky dolných končatín (cinq positions de pieds, battements), horných končatín (positions de bras, port de bras), hlavy a trupu (épaulement), skokov (entrechat), otáčania (tours, pirouettes), póz a smerov (arabesque, attitude, croisé, effacé, écarté, en dehors, en dedans, aplomb) a od 19. stor. i z techniky tanca na špičkách (en pointe). Systém techniky klasického tanca sa stabilizoval v priebehu 16. – 19. stor., pričom jeho najväčší rozvoj nastal v 17. stor., keď 1661 vznikla v Paríži Académie royale de danse, na pôde ktorej sa kodifikoval a vytvorilo sa prvé názvoslovie vo francúzskom jazyku používané dodnes. Termín klasický tanec sa začal používať koncom 19. stor. v Rusku na odlíšenie od charakterového tanca, pričom v sebe zahŕňal aj dovtedy používané pojmy (seriózny, ušľachtilý, akademický ap.).