Kladivo na čarodejnice

Text hesla

Kladivo na čarodejnice, lat. Malleus maleficarum — spis nemeckých dominikánskych inkvizítorov H. Institorisa (Krämera) a J. Sprengera o prejavoch bosoráctva (čarodejníctva) a o prostriedkoch na jeho odhaľovanie a potláčanie. Bol vydaný 1486 v Kolíne nad Rýnom ako jedna z prvých tlačených kníh. Priamym podnetom na jeho vznik bola bula Summis desiderantes affectibus (1484) pápeža Inocenta VIII., ktorý vyzval nemeckých prelátov na zintenzívnenie boja proti bosorkám (čarodejniciam), čím rozpútal ich masové prenasledovanie (→ inkvizícia). Je písaný formou otázok a odpovedí a rozdelený na tri časti. V prvej časti sú teologicky vymedzené zásadné pojmy ako Boží súhlas, diabol, čarodejnica, spolčenie diabla s čarodejnicou, t. j. mágia pochádzajúca z hriešnej žiadostivosti žien, ktoré zároveň páchali hriech (podľa cirkevnej moci) aj zločin (podľa svetskej moci), a to najvyšší a najzávažnejší, a preto musia vytrpieť mimoriadny (najťažší) trest. Druhá časť sa zaoberá metódami čarodejníc a prejavmi čarodejníctva, obranou proti nim, ako aj diablami intímne sa spájajúcimi so ženami (výnimočne s mužmi; → inkubus), čím ohrozujú ľudský rod (dielo Stvoriteľa) a kresťanstvo, spôsobujú choroby ľuďom a dobytku a škodia úrode. Tretia časť je návodom pre sudcov (inkvizítorov), ako najlepšie usvedčiť obvinené zo spolku s diablom. Upravuje procesné pravidlá (→ inkvizičný proces) na začatie konania proti čarodejniciam týkajúce sa záležitostí viery, dokazovanie (vrátane mučenia) a spôsoby vynesenia rozsudkov (tresty). Autori sa snažili dodať dielu vierohodnosť rozprávaním príbehov zo života, ktoré dokazovali existenciu čarodejníctva (podľa nich čarodejnicami boli väčšinou iba ženy). Ako zdroj informácií o údajnom čarodejníctve sa kniha stala veľmi populárnou a len do konca 17. stor. vyšla v 29 vydaniach.

Text hesla

Kladivo na čarodejnice, lat. Malleus maleficarum — spis nemeckých dominikánskych inkvizítorov H. Institorisa (Krämera) a J. Sprengera o prejavoch bosoráctva (čarodejníctva) a o prostriedkoch na jeho odhaľovanie a potláčanie. Bol vydaný 1486 v Kolíne nad Rýnom ako jedna z prvých tlačených kníh. Priamym podnetom na jeho vznik bola bula Summis desiderantes affectibus (1484) pápeža Inocenta VIII., ktorý vyzval nemeckých prelátov na zintenzívnenie boja proti bosorkám (čarodejniciam), čím rozpútal ich masové prenasledovanie (→ inkvizícia). Je písaný formou otázok a odpovedí a rozdelený na tri časti. V prvej časti sú teologicky vymedzené zásadné pojmy ako Boží súhlas, diabol, čarodejnica, spolčenie diabla s čarodejnicou, t. j. mágia pochádzajúca z hriešnej žiadostivosti žien, ktoré zároveň páchali hriech (podľa cirkevnej moci) aj zločin (podľa svetskej moci), a to najvyšší a najzávažnejší, a preto musia vytrpieť mimoriadny (najťažší) trest. Druhá časť sa zaoberá metódami čarodejníc a prejavmi čarodejníctva, obranou proti nim, ako aj diablami intímne sa spájajúcimi so ženami (výnimočne s mužmi; → inkubus), čím ohrozujú ľudský rod (dielo Stvoriteľa) a kresťanstvo, spôsobujú choroby ľuďom a dobytku a škodia úrode. Tretia časť je návodom pre sudcov (inkvizítorov), ako najlepšie usvedčiť obvinené zo spolku s diablom. Upravuje procesné pravidlá (→ inkvizičný proces) na začatie konania proti čarodejniciam týkajúce sa záležitostí viery, dokazovanie (vrátane mučenia) a spôsoby vynesenia rozsudkov (tresty). Autori sa snažili dodať dielu vierohodnosť rozprávaním príbehov zo života, ktoré dokazovali existenciu čarodejníctva (podľa nich čarodejnicami boli väčšinou iba ženy). Ako zdroj informácií o údajnom čarodejníctve sa kniha stala veľmi populárnou a len do konca 17. stor. vyšla v 29 vydaniach.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kladivo na čarodejnice [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kladivo-na-carodejnice