Kippov prístroj

Text hesla

Kippov prístrojchem. zariadenie na laboratórnu prípravu plynov reakciou kvapalného reaktanta a tuhej látky. Skladá sa z troch nad sebou umiestnených sklených nádob. Tuhý reaktant (napr. vápenec CaCO3) je umiestnený v strednej nádobe na rošte, ktorý zabraňuje prepadávaniu kúskov reaktanta do spodnej nádoby. Stredná nádoba má postrannú trubicu s kohútom na odvod plynu a otvorom na dne je spojená so spodnou nádobou. Horná nádoba je zásobníkom kvapalného reaktanta (napr. kyselina chlorovodíková HCl), trubicou v spodnej časti zasahuje k dnu spodnej nádoby. Po otvorení kohúta prúdi kvapalina z hornej nádoby do najspodnejšej časti prístroja, vyplní ju a dostane sa do styku s tuhou látkou, s ktorou reaguje za súčasného vyvíjania plynu (v tomto prípade oxid uhličitý CO2). Ak sa výpustný kohút uzavrie, nahromadený plyn vytlačí kvapalinu zo strednej nádoby do hornej a vývoj plynu sa zastaví. Po otvorení kohúta sa kvapalina opäť dostane do styku s tuhým reaktantom a vývoj plynu sa obnoví. V Kippovom prístroji možno pripraviť sulfán H2S (pôsobením kyseliny chlorovodíkovej na sulfid železnatý FeS), vodík (pôsobením kyseliny chlorovodíkovej na zinok) a i. plyny. Prístroj 1844 skonštruoval holandský farmaceut Petrus Jacobus Kipp (*1808, †1864).

Popis ilustrácie

Kippov prístroj pri zatvorenom kohúte

Text hesla

Kippov prístrojchem. zariadenie na laboratórnu prípravu plynov reakciou kvapalného reaktanta a tuhej látky. Skladá sa z troch nad sebou umiestnených sklených nádob. Tuhý reaktant (napr. vápenec CaCO3) je umiestnený v strednej nádobe na rošte, ktorý zabraňuje prepadávaniu kúskov reaktanta do spodnej nádoby. Stredná nádoba má postrannú trubicu s kohútom na odvod plynu a otvorom na dne je spojená so spodnou nádobou. Horná nádoba je zásobníkom kvapalného reaktanta (napr. kyselina chlorovodíková HCl), trubicou v spodnej časti zasahuje k dnu spodnej nádoby. Po otvorení kohúta prúdi kvapalina z hornej nádoby do najspodnejšej časti prístroja, vyplní ju a dostane sa do styku s tuhou látkou, s ktorou reaguje za súčasného vyvíjania plynu (v tomto prípade oxid uhličitý CO2). Ak sa výpustný kohút uzavrie, nahromadený plyn vytlačí kvapalinu zo strednej nádoby do hornej a vývoj plynu sa zastaví. Po otvorení kohúta sa kvapalina opäť dostane do styku s tuhým reaktantom a vývoj plynu sa obnoví. V Kippovom prístroji možno pripraviť sulfán H2S (pôsobením kyseliny chlorovodíkovej na sulfid železnatý FeS), vodík (pôsobením kyseliny chlorovodíkovej na zinok) a i. plyny. Prístroj 1844 skonštruoval holandský farmaceut Petrus Jacobus Kipp (*1808, †1864).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kippov prístroj [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kippov-pristroj