kinetické umenie

Popis ilustrácie

Gyula Kosice: Röyi, 1944, Musée national d’art moderne, Paríž

Popis ilustrácie

Anton Cepka: Kinetická plastika, 1967, Slovenská národná galéria

Popis ilustrácie

Juraj Bartusz: Časopriestorová plastika, 1976 – 78, Slovenská národná galéria

Text hesla

kinetické umenie, kinetizmus — tendencia v umení 20. stor., umelecké prejavy (najčastejšie priestorové umelecké diela nazývané mobily alebo kinetické plastiky), ktorých hlavným vyjadrovacím prostriedkom je pohyb. Kinetické umenie môže byť založené na reálnom (skutočnom) pohybe, ktorého zdrojom je napr. špeciálny prídavný mechanizmus (elektromotor) alebo prírodná sila (vietor). V širšom význame sa ku kinetickému umeniu priraďujú plošné (→ op-art) i virtuálne diela vyvolávajúce dojem pohybu, ako aj umelecké prejavy, ktoré spolu s pohybom využívajú aj fenomén svetla (→ svetelné umenie).

K prvým tvorcom kinetických objektov, ktoré integrujú prvky pohybu, priestoru a času, patria V. J. Tatlin, A. M. Rodčenko, N. Gabo (1920 spolu s bratom A. Pevsnerom v Realistickom manifeste prvýkrát použili termín kinetické umenie), M. Duchamp, O. Schlemmer, M. Ray, L. Moholy-Nagy a A. Calder. V 50. rokoch 20. stor. sa využitie pohybu stalo súčasťou tvorby mnohých umelcov, napr. J. Tinguélyho, V. Vasarelyho, N. Schöffera, ako aj viacerých umeleckých skupín. Tvorcovia kinetického umenia vychádzali z konštruktivizmu, dadaizmu i zo záujmu o technický a vedecký pokrok alebo o prírodné dianie. Vo svojich objektoch, prostrediach a inštaláciách pracovali s fenoménom svetla a zvuku i s aktívnou participáciou publika.

Jedna z prvých výstav, ktorá etablovala kinetické výtvarné umenie, sa konala 1955 v Galérii Denise Renéovej v Paríži. Členovia skupiny Zero (založenej 1957 v Düsseldorfe) Otto Piene (*1928, †2014), ktorý od 1959 realizoval napr. Svetelný balet, Heinz Mack (*1931) a Günther Uecker (*1930) sa zaoberali využitím svetla a pohybu. Umelci francúzskej skupiny GRAV (Groupe de recherche d’art visuel, Výskumná skupina vizuálnych umení; 1960 – 68) François Morellet (*1926, †2016), Joël Stein (*1926, †2012) a Jean Pierre Vasarely (*1934, †2002) sa usilovali o zbližovanie umenia a vedy a o zapojenie diváka do umeleckého diela. Umelci ruského avantgardného hnutia Dviženije (Pohyb, 1962 – 76) a jeho zakladatelia Francisco Infante-Arana (*1946) a Lev Nusberg (*1937) pracovali s jazykom geometrickej abstrakcie a americká skupina E. A. T. (Experiments in Art and Technology, Experimenty v umení a v technológii; založená 1966 v New Yorku, k jej členom patril R. Rauschenberg a inžinieri Bill Klüver, *1927, †2004, a Fred Waldhauer, *1927, †1993) realizovala medzinárodné predstavenia na hraniciach umenia a vedy. K priekopníkom kinetického umenia v Latinskej Amerike patril sochár G. Kosice pochádzajúci zo Slovenska.

K predstaviteľom kinetického umenia na Slovensku patrí M. Dobeš, ktorý od 60. rokov 20. stor. realizoval svetelno-kinetické objekty a prezentoval ich na medzinárodných prehliadkach, prvky kinetického umenia sa objavujú aj v dielach Š. Belohradského, A. Cepku, J. Bartusza, S. Filka a V. Hulíka.

Zverejnené v marci 2017. Aktualizované 15. apríla 2021.

Kinetické umenie [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-30]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kineticke-umenie