Kieślowski, Krzysztof

Kieślowski [kiešlov-], Krzysztof, 27. 6. 1941 Varšava – 13. 3. 1996 tamže — poľský režisér a scenárista. R. 1969 ukončil štúdium na filmovej škole v Lodži, počas ktorého nakrútil niekoľko krátkych filmov, napr. Električka (Tramwaj, 1967) a Koncert želaní (Koncert życzeń, 1967). Po štúdiu sa niekoľko rokov venoval výhradne dokumentárnemu filmu, ktorý ovplyvnil celú jeho nasledujúcu tvorbu. Jeden z kmeňových tvorcov tzv. filmu morálneho nepokoja. Odklon od dokumentaristických prvkov v zobrazovaní skutočnosti a nový duchovný rozmer naznačil vo filme Bez konca (Bez końca, 1985). Vrcholným dielom jeho tvorby je séria kratších televíznych filmov Dekalóg (Dekalog, 1988 – 89) zložená z desiatich príbehov, každý na motív jedného z prikázaní Desatora. Dva z nich sa stali podkladom na nakrútenie dlhometrážnych filmov Krátky film o zabíjaní (Krótki film o zabijaniu, 1987) a Krátky film o láske (Krótki film o miłości, 1988). Film Dvojaký život Veroniky (La Double vie de Véronique, 1991) nakrútil aj vo francúzštine, trilógiu Tri farby: Modrá (Trois couleurs: Bleu, 1993), Tri farby: Biela (Trois couleurs: Blanc, 1993), Tri farby: Červená (Trois couleurs: Rouge, 1994) vo francúzsko-poľskej koprodukcii. Režíroval aj filmy Personál (Personel, 1976), Jazva (Blizna, 1976), Amatér (Amator, 1979), Náhoda (Przypadek, 1981) a i. Písal aj filmové scenáre, niektoré boli po jeho smrti realizované významnými režisérmi (Nádej, Hoffnung, 2007, réžia Stanisław Mucha, *1970).