Khoisani

Khoisani, aj Khoi-sani, Khoi-Sani, Khoesani, Khoesaani — súhrnný vedecký termín označujúci jazykovo a antropologicky blízko príbuzné juhoafrické etniká Khoinov a Sanov hovoriacich khoisanskými jazykmi; ku Khoisanom bývajú pričleňované aj východoafrické etniká Hadzov (sev. Tanzánia) a Sandawov (Sandawe; str. Tanzánia), ktorých niektorí odborníci pokladajú za priamych predkov Khoisanov, a Damarovia (severozáp. Namíbia). Na základe genetických markerov patria do variačného rozpätia negroidných skupín. Majú však svetlejšiu farbu kože (opisuje sa ako marhuľová), plochú tvár s vystupujúcimi jarmovými oblúkmi, široký nos, pomerne tenké pery a malé uši takmer bez ušných lalôčikov. S negroidmi majú spoločný aj tvar voľného vlasu, tzv. zrno čierneho korenia, t. j. vlasy typu fil-fil, ktoré sú kučeravé s obličkovitým prierezom a vyrastajú zo zahnutých vlasových pošiev v chumáčoch a trsoch. Očná štrbina je úzka, na oku je kožný záhyb prevísajúci cez okraj hornej mihalnice (tzv. hotentotská krycia riasa alebo hotentotské oko), nepravidelne sa objavuje epikantus (kožný záhyb pri vnútornom očnom kútiku). U žien sa vyskytuje steatopýgia (abnormálne nahromadenie tuku v sedacích svaloch) zvyčajne v spojení so steatomériou (nahromadením tuku na stehnách) a takzvaná hotentotská zásterka, u mužov stála semierekcia (zdurenie) penisu. U Khoisanov veľmi skoro nastupuje vráskavenie kože nielen na tvári, ale aj na celom tele. Khoini a Sani sú si morfologicky veľmi podobní, odlišujú sa iba výškou (priemerná výška tela u Sanov je 155 cm, v jednotlivých skupinách však varíruje od 144 do 158 cm, u Khoinov 163 cm), Khoini majú na rozdiel od Sanov dlhšiu tvár a menej široký nos. Výraznejšie sa líšia vo frekvenciách krvných skupín (Sani majú nízku frekvenciu krvnej skupiny B a vysokú frekvenciu 0, u Khoinov je to opačne). V minulosti sa však odlišovali najmä spôsobom života, Khoini boli predovšetkým pastieri, Sani výlučne lovci a zberači, obidve etniká viedli kočovný alebo polokočovný spôsob života.

Khoisani patria k najstarším známym obyvateľom juž. Afriky. Pred príchodom Európanov pravdepodobne obývali celú juž. Afriku až po vých. pobrežie dnešnej Južnej Afriky a juh Angoly, odkiaľ ich vytláčali bantuské kmene a od 17. stor. aj európski kolonizátori. V súčasnosti žijú najmä v rezerváciách a pracujú na farmách a v priemysle ako námezdní robotníci. Najviac Khoisanov žije v Namíbii a Botswane, menšie počty v Angole a Južnej Afrike, nepatrné zvyšky v Zambii a Zimbabwe (juhoafrickí Khoisani; vyše 200-tis.) i v Tanzánii (východoafrickí Khoisani; asi 70-tis.); demografické údaje sa však zväčša zakladajú na odhadoch.