Khoini

Khoini, aj Khoiovia, Khoikhoiovia, vlastným menom Khoikhoin, Khoikhoi, Khoekhoe, Khaasen, pejoratívne Hotentoti — juhoafrická etnická skupina vo vých. Namíbii, v záp. a str. Botswane a v Južnej Afrike. Spolu so Sanmi (v lingvistike a antropológii označovaní ako Khoisani) patria k najstarším známym obyvateľom juž. Afriky. Asi v 1. tisícročí n. l. prišli pravdepodobne z vých. Afriky (odkiaľ ich vytlačili bantuské kmene) do oblastí suchých trávnatých pastvín na sev. okraji púšte Kalahari v dnešnej Botswane a odtiaľ sa v 11. – 15. stor. rozšírili do súčasnej Namíbie a do Kapska a Natalu v Južnej Afrike. Žili na úrovni kamennej doby kočovným (alebo polokočovným) spôsobom života v kruhových chatrčiach pokrytých trstinovými rohožami a kožami v osadách usporiadaných v kruhu, niekedy obohnaných plotom z vetiev. Organizovaní boli v klanoch tvorených niekoľkými rodinami. Mali dobre opracované kamenné nástroje, vedeli vyrábať aj hlinené nádoby. Zaoberali sa najmä pastierstvom (chov oviec a hovädzieho dobytka, ktorý používali i na jazdu, neskôr kôz). Hlavnou potravinou bolo skvasené mlieko.

Po príchode Európanov v 17. stor. boli zo svojich území postupne vyhnaní alebo zotročení. Ich počet značne poklesol, a to aj v dôsledku vzájomných vojen, vojen s Herermi, a najmä povstaní proti kolonizátorom (napr. 1904 – 07 takzvané hererské vojny; 1904 – 08 povstanie Namov; → Namíbia, Dejiny), ako aj rôznych epidémií, napr. kiahní (z pôvodných asi 200-tis. ich v súčasnosti žije asi 100-tis.; demografické údaje sa však zväčša zakladajú na odhadoch). Veľa z nich sa zmiešalo s Bantuami a belochmi (napr. Koranovia), v Južnej Afrike sa stali základom takzvaných farebných (angl. coloureds; potomkovia európskych kolonistov a khoinských žien). Väčšina Khoinov sú kresťania (protestanti). Khoini hovoria khoinskými jazykmi. Tradične sa delia sa na 2 hlavné skupiny, na Namov (žijú najmä v dnešnej Namíbii) a kapských Khoinov (v Južnej Afrike), ktoré sa ďalej delia na viacero menších skupín a kmeňov (haote).