Khnopff, Fernand

Khnopff [knopf], Fernand (Edmond Jean Marie), 12. 9. 1858 Grembergen, dnes súčasť Dendermonde – 12. 11. 1921 Brusel — belgický maliar, ilustrátor, sochár, dizajnér, fotograf a spisovateľ, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov symbolizmu a avantgardy konca 19. stor. v Európe. Študoval na akadémii v Bruseli, 1877 – 80 navštívil Paríž, kde ho ovplyvnili diela D. Ingra (Ingres) a E. Delacroixa i majstrov benátskej renesancie a nizozemského baroka, inšpiroval sa aj G. Moreauom, E. Burnom-Jonesom a preraffaelistami. Jeho raná tvorba je poznačená hľadaním vlastného, originálneho maliarskeho štýlu i námetov. Vo svojich dielach sa po celý život významným spôsobom inšpiroval literatúrou (najmä poéziou), pričom sa mu výnimočným spôsobom podarilo pretransformovať súdobú poéziu do výtvarnej podoby. Zač. 80. rokov 19. stor. sa priklonil k hnutiu belgického symbolizmu (1883 patril k zakladajúcim členom umeleckej skupiny Les XX, ktorá patrila k najavantgardnejším v Európe). Popritom maľoval aj realistické portréty členov vyšších spoločenských vrstiev, v ktorých uplatnil bohatú symboliku. Portrétne štúdie (najmä ženských hláv) boli príznačné pre celú jeho tvorbu. V ženskom type zlúčil zmyselnosť s chladom a s antickou prísnosťou; mnohé jeho diela majú aj sexuálny podtón a provokatívny charakter (Marguerite Khnopff, 1887). K jeho obľúbeným motívom patrilo pokušenie (Pohladenie, 1896), často maľoval sfingy, ktoré nie sú alegóriou, ale ideou zmyslu (S Verhaerenom: Anjel, 1889), inšpirovalo ho aj zrkadlenie (odraz osoby alebo predmetov v zrkadle). Námetom jeho ženských postáv bola jeho sestra Marguerite, v ktorej zobrazoval sám seba ako androgýna.

Jeho diela, v ktorých kombinoval vizuálny realizmus a prvky symbolizmu (atmosféra ticha, izolácie a sna; Ticho, 1891), sú charakteristické kultivovaným maliarskym štýlom, poukazujú na rozpor medzi umeleckým idealizmom a zmyslovým vnímaním; zaoberal sa aj snom a nevedomou stránkou vnímania. V 90. rokoch 19. stor. narastala jeho medzinárodná reputácia, ovplyvnil mnohých umelcov (napr. E. Muncha, G. Klimta), vystavoval po celej Európe (napr. v rámci umeleckého hnutia Mníchovská secesia, populárny bol vo Viedni). Po 1900 sa venoval najmä literárnej tvorbe a navrhovaniu kostýmov a scén pre divadlo, významné bolo aj jeho pedagogické pôsobenie.